Pracovná koučka: V minulosti bol workoholizmus sexy, dnes mladí chcú aj žiť

Aké najzásadnejšie problémy riešia súčasní topmanažéri?

Vyhorenie. V určitom bode dosiahnu istý status a zistia, že ich už práca nebaví a nerobí ich šťastnejšími, napriek tomu, že vďaka nej majú nejaké materiálne výhody, mieru moci alebo vplyvu.

No po ceste stratili sami seba. V rámci môjho koučingu sa hľadajú. Hľadám s nimi zdroje radosti a motivujem ich objavovať situácie a veci, ktoré ich v práci tešia, uspokojujú.

Neponúkam riešenia, cez rôzne otázky ich vediem k vlastnému uvedomeniu.

Kde najčastejšie pochybia začínajúci manažéri?

Na začiatku sú nadšení tým, že ich zamestnávateľ ocenil, aj z predstavy, ako zmenia niektoré procesy v práci na svoj obraz.

Nie všetci podriadení ich však budú automaticky nasledovať. Potrebujú začať komunikovať inak a inak tvoriť hodnotu, oveľa viac veci delegovať. Mnohí manažéri prechádzajú do mikromanažmentu.

Ostanú dobrí vo svojej pôvodnej špecializácii, venujú jej pozornosť a podľa toho si vyberajú ľudí do tímu.

Z hľadiska komunikácie ich to stojí menej energie, no dôležitejšia je pre manažéra diverzita ľudí a názorov. Potrebuje byť konfrontovaný.

Ako manažérom pomáhate?

S povýšením je spojených veľa pozitív, no aj negatív. Ak manažér neverí vo firemnú stratégiu, nebudú v ňu veriť ani jeho podriadení. Ak cíti neistotu, bude ju posúvať aj nižšie.

Ľudí pri procese transformácie sprevádzam, pomáham im jednotlivými fázami rýchlejšie prejsť a minimalizovať škody. Prvé dva roky robia manažéri skôr viac škôd ako osohu, čo plynie z ich neskúsenosti.

Trénujem leadership, manažérske zručnosti, vediem manažérske akadémie pre novovymenovaných manažérov alebo v prípade akýchkoľvek typov transformácií, zmien pracovných rolí v rámci firiem.

Z toho všetkého vyplýva dôležitosť komunikácie. Zvládajú ju slovenskí manažéri a zamestnanci?

Typický Slovák má špecifický vzťah k autoritám. Roky sme boli vedení k tomu, že aj keď si niečo myslíme, nemusíme to komunikovať nahlas.

Existuje jeden koncept, ktorý porovnáva národnosti na základe siedmich princípov. Jedným z nich je postoj k moci. Slováci akceptujú, že len malé percento ľudí má moc a tí ostatní nie. Fíni to majú naopak.

Fínska manažérka má problém so slovenskými zamestnancami, pretože oni za ňou chodia po direktívne rozhodnutia a čakajú, že ich spraví ona. Ona je zas prekvapená, prečo chcú všetko od nej a sú nesamostatní.

No oni nie sú nesamostatní, len ju rešpektujú ako autoritu. Jedným z našich problémov je, že nevyslovujeme nahlas, čo chceme, potrebujeme a čo si myslíme.

Moc delegujeme len na pár ľudí, od ktorých súčasne očakávame nejakú ochranu.

Mladí Slováci však už takto nefungujú. Nie sú ohúrení autoritami s titulmi, lepšie si vedia overiť veci z vlastných zdrojov, neboja sa prejaviť svoj názor a neobávajú sa dôsledkov.

Vidieť to aj na spoločenských a politických zmenách, ktoré sa u nás dejú. Mladí sa neboja zariskovať a prejaviť sa.

(zdroj: Jana Liška)

Veľa sa dnes hovorí o extrovertoch a introvertoch. Rozlišujete ich aj v oblasti biznisu. Môžu byť introverti dobrými manažérmi?

Introverti zažívajú renesanciu. Aj vďaka sociálnym sieťam. V manažérskej pozícii to však majú ľahšie extroverti.

Zvládajú väčšie počty ľudí, komunikáciu, majú schopnosť hneď sa prispôsobiť. Introvertov takéto povinnosti rýchlejšie vyčerpajú.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Slovenka šéfuje projektu v Googli: Na mladých sa intenzívne tlačí, aby boli úspešní Čítajte 

Medzi Slovákmi dominujú introvertné osobnosti so zameraním na základné hodnoty ako rodina a tradície. To však neznamená, že sa nemôžu dostať na manažérske pozície.

Ak je niekto veľmi silný extrovert, nebaví ho administratíva, práca s tabuľkami.

V systematickej práci je lepší introvert. Má prehľad o dianí na oddelení, dokáže si veci naštudovať.

Aj keď sa nebude s každým rozprávať, ako by to robil extrovert, nájde si vlastné spôsoby, ako byť v obraze. Introvert je väčšinou ticho, ale keď už niečo povie, je to premyslená myšlienka, ktorej ľudia dôverujú.