Keď ste manželkou najslávnejšieho fyzika všetkých čias, zrejme sa musíte zmieriť s tým, že navždy budete hrať druhé husle. Mileva Maričová (1875 – 1948), študentská láska a prvá manželka Alberta Einsteina to počas svojho života zažívala neustále, často veľmi trpkým spôsobom.
Hodnotenie jej života je aj dnes veľmi rozmanité. Niektorí ju označujú za spoluautorku Einsteinových teórií, iní tvrdia, že to bola obyčajná žienka domáca.
Dievčenská priekopníčka
O tom, ako manželku vedca v minulosti vnímali, celkom dobre vypovedajú staršie Einsteinove životopisy. To, že jej na niekoľkých stovkách strán venujú len niekoľko riadkov, je ešte celkom pochopiteľné. Predsa len, sú to jeho biografie.
Zarážajúcejšie je, ako ju vykresľujú. Jeden nemecký životopisec zo začiatku 60. rokov o Maričovej napísal, že bola vzorom „švajčiarskej domácej víly, ktorej ctižiadosť vrcholila v boji proti prachu, moľom a špine“.
Istý sovietsky autor zase o viac ako desaťročie tvrdil, že v študentskom prostredí nevynikala ani bystrosťou ducha, ani zovňajškom (hoci je to nepodstatná vec, dochované fotografie svedčia o opaku) a bola pasívnou poslucháčkou Einsteinových myšlienok.
Poďme sa teda pozrieť, ako to s Milevou Maričovou bolo naozaj.