Nielen dokument Leaving Neverland o Michaelovi Jacksonovi, ale aj odhalené prípady zneužívania detí kňazmi čoraz viac otvárajú debatu o sexuálnom zneužívaní detí.
V slovenskom kontexte sa o týchto činoch začína hovoriť v súvislosti s článkom na platforme Kurník. Ide o spoveď mladej ženy, ktorá mala ako trinásťročná vzťah so štyridsaťročným mužom.
Všetky tri spomínané prípady majú spoločné to, že obete sa verejne ozývajú až po rokoch. Hoci práve pre tento veľký časový odstup verejnosť nezriedka pochybuje o vierohodnosti ich výpovedí, ide o typickú črtu správania sa obetí sexuálneho zneužívania v detstve.
Tvrdia, že ide o lásku
Viaceré výskumy (1, 2) ukazujú, že typický čas nahlásenia sexuálneho zneužívania prichádza až o osem až pätnásť rokov od doby, keď boli obete vystavené zneužívaniu. Výnimkou nie je ani odstup niekoľkých desaťročí.
Dôvodov na oneskorené ohlasovanie je viacero.

Zneužité deti často nevedia, že sa im deje niečo zlé a dôsledky tohto správania si uvedomia až v dospelosti. Nemenej závažným dôvodom je skutočnosť, že páchateľom zvyčajne býva blízka rodina alebo autorita, proti ktorej sa dieťa len sotva odváži vystúpiť.
Častým dôvodom je aj to, že zneužívanie sa deje na pozadí rafinovanej manipulácie, takzvaného groomingu.
Grooming nemá v slovenčine ekvivalent a je odvodený z anglického slova groom, ktorého význam je pestovať alebo zušľachťovať. Mnoho agresorov naozaj zahŕňa deti pozornosťou, starostlivosťou a zdanlivou láskou. Čo teda je grooming a ako vyzerá?