Text pôvodne vyšiel v denníku Express, ktorý patrí pod The Washington Post.
Otázka: Už sú to štyri mesiace od mojej svadby a ja som stále naštvaná na to, aký príhovor mal najlepší priateľ môjho manžela na oslave. Vždy bol pre môjho muža ako brat, ja som ho do našich životov prijala s otvorenou náručou a považovala som ho za jedného zo svojich najlepších priateľov.
No jeho príhovor bol hrubý, sarkastický a nelichotivý voči mne a manželovi. Môj muž mu odpustil, povedal, že bol nervózny a veľa pil. No mne to pripadá, akoby nás zahanbil počas najdôležitejšieho dňa nášho života a celý svadobný deň mi to pokazilo.
Vzťahová poradňa: Synova priateľka ho oslovuje strašnou prezývkou. Ako jej to zakázať? Čítajte Odpoveď: Pochybujem, že o tom budete môcť prestať premýšľať, kým si nevyriešite, ako sa vo vzťahu s týmto mužom posunúť ďalej. Predpokladajme, že jeho "prípitok storočia" váš vzťah nepreťal úplne, takže potrebujete pozerať vpred.
Čo by ste od neho žiadali? Ospravedlnenie? Priznanie? Aby vás naplno počúval, keď mu to budete chcieť vykričať? Alebo aby sa veci vrátili do normálu a on by bol opäť tým "pašákom", ktorým bol aj predtým?
Čas určite otupí hrany, no pomôže tomu aj vaša snaha vytvoriť a vychutnať si pozitívne spomienky na váš svadobný deň prostredníctvom fotografií a spomienok iných hostí. Čím viac dobrého, tým menej zlého.
Viem, že veľa ľudí mi napíše a povie, že celá vaša obava je malicherná, no dúfam, že si uvedomia, že to nie je o menej dokonalej svadbe, ale o tom, že vám blízky priateľ ublížil. Však?
- - -
Otázka: Mohli by ste prosím povedať všetkým rodičom, aby stále neporovnávali medzi sebou svoje deti? Som tridsiatnička a naši to stále medzi mnou a mojou sestrou robia. Jej manžela majú radšej, sú očarenejší jej prácou, majú radšej jej deti. Je ťažké nemať horkú pachuť v ústach. Zrejme však od vás nehľadám radu, len si chcem vyventilovať vlastnú frustráciu.
Vzťahová poradňa: Svokra sa mi snaží nahradiť mamu, ale mňa to hnevá Čítajte Odpoveď: Neviem si pomôcť a nejakú radu vám nedať (tak trocha to súvisí s mojou prácou). Takže to najmenej, čo môžete urobiť, je pozhovárať sa s rodičmi.
Možno ste to už dokonca urobili - zvolili ste si uvoľnenejšiu chvíľu, používali ste "ja" vyjadrenia a dávali ste konkrétne príklady a nie iba náznaky.
Môžete sa tiež pokúsiť kultivovať váš vzťah individuálne s každým rodičom, a to skrz nové spoločné záujmy. Ak to všetko zlyhá, sústreďte sa na to, aby ste sa izolovali od bolesti, ktorú cítite, prevezmite späť kontrolu nad tým, že budete akceptovať hranice vzťahu.
Dovoľte si smútiť nad tým, čo ste nikdy nemali a zapracujte na tom, aby ste akceptovali, že ani nikdy mať nebudete. Budete však musieť zapracovať aj na tom, aby ste ich hodnotenia úplne oddelili od toho, ako na seba nazeráte vy sama. Techniky kognitívno-behaviorálnej terapie vám môžu pomôcť udržať pocit ublíženia od toho, aby sa zmenil na ničivú nenávisť.
- - -
Andrea Bonior je klinická psychologička. Každý týždeň uverejňuje stĺpčeky v The Washington Post Express.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
