Keď sa pred časom na sociálnej sieti objavila báseň neznámej autorky, vyvolala veľký ohlas. „Treba to vydať,“ skonštatovala spisovateľka Verona Šikulová. Išlo o báseň Blanky Čietekovej, manželky jedného z našich najznámejších básnikov Jána Smreka (1898 - 1982).
Báseň o smútku a zrade bola z 21. augusta 1968, keď vojská Varšavskej zmluvy vstúpili do vtedajšieho Československa. Poetka sa v nej pýta stromov, či v búrke sklonia vetvy, alebo zabojujú o každý lístok.
Jeho aj jej ukryté básne
Vtedy by 58-ročná básnikova žena, matka troch dospelých detí, za slová o nepriateľovi, zrade a večnej zime mohla ísť aj do väzenia. Ona však mala so skrývaním básní bohaté skúsenosti.
Mohla byť jednou z najväčších osobností divadla. Keby nebola Husáková Čítajte Keď boli deti malé, Smrekove protirežimové básne schovávala vo vedre pod špinavými plienkami. Neskôr pre ne mali tajnú skrýšu v písacom stole.
Dlhé desaťročia schovávala aj Smrekove erotické básne, ktoré vyšli knižne až v roku 2007. „Do šuplíka“ však písala aj sama.
„Písala, keď bol tatko pod viechou a my sme spali. Potom to dala do šuplíka a bolo ticho,“ spomínal básnikov syn Ivan.
Najskôr išli krásne nohy
Blanka Koucká sa poézii venovala už predtým, ako stretla Smreka. Študentka obchodnej akadémie si dokonca vytiahla maturitnú otázku s jeho menom.
Samozrejme, vôbec netušila, že ju o pár rokov čaká romantické stretnutie. Smrek bol najprv zasnúbený s Martinčankou Oľgou. Opustil ju však pre Prahu, kde viedol kultúrny časopis Elán a staral sa o vydávanie slovenskej literatúry.
Na svoju životnú partnerku natrafil vtedy 35-ročný básnik a novinár pred Národným divadlom.
„Bola krásna májová nedeľa, lipy už kvitli, nábrežie nimi zaváňalo,“ spomínal Smrek. Na svojej budúcej manželke si najprv všimol nohy.
„Vždy som bol citlivý na krásu ženských nôh – tieto mi hneď udreli do očú. Už som neváhal pozrieť sa i na tvár. Škoda o tom ďalej hovoriť, takto v próze,“ napísal vo svojich pamätiach.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
