Konflikty medzi rodičmi a deťmi nie sú ničím zvláštnym. Najmä v detstve a počas dospievania ide o vzájomné určovanie si hraníc. Na jednej strane stojí boj za samostatnosť či rebélia, na druhej starostlivosť a kontrola.
Menej pozornosti sa však venuje tomu, že konflikty s rodičmi sa zďaleka nekončia maturitou, dosiahnutím vysokoškolského titulu a dokonca ani narodením vlastného dieťaťa.
Návšteva rodičov je tak pre mnohých dospelých ľudí záťažovou skúškou. Hoci už majú vlastné rodiny, zamestnanie, okruh priateľov a vedú úspešný život, za prahom rodičovského domu sa opäť zmenia na niekoho, kto sa háda s mamou.
Ešte pred ukončením návštevy si potom kladú otázku, prečo sa naozaj každé stretnutie s rodičmi musí skončiť hádkou, a lámu si hlavu nad tým, ako sa tejto situácii nabudúce vyhnúť.
Problémy preoblečené z detských šiat do dospelých
Konflikty, nech sú akokoľvek nepríjemné, sú bežnou súčasťou každého hlbšieho vzťahu a ľudia im musia čeliť tak v partnerskom živote, ako aj v práci či medzi priateľmi.

Kým v iných „dospelých“ hádkach a konfrontáciách sa dospelí ľudia zvyčajne jednoduchšie zorientujú a vedia nájsť ich príčinu, konfliktom medzi dospelými a ich staršími rodičmi často chýba na prvý pohľad zjavná logika.
Psychologické vysvetlenie tohto javu je však jednoduché. Pri hádkach s rodičmi ide často o istú obmenu toho, ako vyzerali naše vzájomné konflikty v čase, keď sme boli deti alebo dospievajúci.
„Naša skúsenosť a zažité stereotypy z detstva nás nabádajú vkĺznuť do starých koľají. Ide o nevedomý proces. Je to niečo, čo dôverne poznáme, každý pozná citlivé miesto toho druhého. A preto sa veľmi často opakujú situácie a pocity z minulosti, i keď sú preoblečené do nových šiat,“ vysvetľuje pre SME psychologička Dana Comas z centra pre zdravý vývin ALMA.
Podľa jej slov majú tieto konflikty aj ďalšie špecifiká.
Všetci máme svoj diel viny

Presná veková alebo spoločenská hranica, po ktorej prekročení sa z detí stávajú dospelí, neexistuje.
Mnoho rodičov tak môže prehliadať fakt, že ich dieťa sa stalo nezávislou dospelou osobou, ktorá má právo na svoj názor a že tento názor môže byť i opačný ako názor rodičov.
Žiaľ, často sa stretávame aj s prípadmi, keď rodičia nezmenia svoju potrebu kontroly nad potomkom ani vtedy, keď už býva samostatne, má svojho partnera či partnerku, alebo dokonca deti.