Ôsmy marec je ten deň, keď sa kvetinárstva radujú. Nahrnú sa do nich muži a ešte než sa vrátia k partnerkám či manželkám domov, nakupujú tulipány, ruže či karafiáty. K tomu malá bonboniéra, pusa na čelo a Medzinárodný deň žien by bol vybavený.
Mnohým to stačí. Mnohé sa radujú aspoň z toho, že ten ich nezabudol a prostým gestom vyjadril ostentatívnu vďaku za všetko, čo ženy, tie krehké stvorenia a zároveň starostlivé piliere mužov vykonávajú v domácnosti a tak celkovo v živote.

Varia, žehlia, upratujú, ľúbia, starajú sa o deti a len tak mimochodom popri tom všetkom aj chodia do práce, veď predsa máme nejakú tú rovnosť a nie všetky dámy sú gazdinkami v domácnosti, všakže.
Kvet, sladkosť, milé prejavy akože na znak úcty, ktorých hranice sa skončia s odbitím polnoci a tým to hasne.
Ak by to malo byť len takto, tak treba priznať, že Medzinárodný deň žien špeciálne vyznačený v kalendári vôbec nepotrebujeme.