Poruchy príjmu potravy sa najčastejšie spájajú so ženami a s ideálom krásy, ktorý je založený na prehnanej štíhlosti a dokonalosti postavy. Naháňať sa za fyzickou dokonalosťou, bojovať s vlastným vzhľadom a napokon priviesť svoje telo na pokraj možností však nie je niečím, čo by bolo typické len pre ženy.
Poruchami príjmu potravy trpia, samozrejme, aj muži. U niektorých sa rozvinie anorexia či bulímia a v ostatných rokoch sa začalo čoraz viac hovoriť aj o takzvanej bigorexii.
Prejavuje sa nadmerným cvičením a tiež nespokojnosťou s vlastným výzorom, ktoré ústia do prehnaného zaťažovania tela vo fitnescentrách a posilňovniach.
Ako spoznať, že máte problém?

Podľa odborníkov táto porucha vychádza najmä zo syndrómu malosti, nazývaného aj napoleonský komplex.
Napríklad muži menšieho vzrastu alebo chudší muži, ktorí sa podľa vlastného názoru nepribližujú „vypracovanému mužskému ideálu“, sa tak môžu snažiť o to, aby všemožne podporili rast svalov a zväčšili sa.
Medzi hlavné znaky bigorexie patrí prehnaný tréning, ktorému bigorektici podriaďujú všetky svoje aktivity a neodradí ich ani to, keď sú chorí alebo majú zdravotné problémy.
Zvyčajne si úzkostlivo strážia jedálny lístok, ktorý obsahuje najmä veľa proteínov a tukov. Zameraný je totiž na naberanie svalovej hmoty.
Nezriedka sa takíto ľudia rozhodnú siahnuť aj po anabolikách či steroidoch, aby ich zmena bola rýchla a výrazná. Prieskumy poukazujú na to, že bigorexiou trpia najmä profesionálni kulturisti.
Jedným z ďalších znakov je tiež nedostatočná sebadôvera a tendencia k podceňovaniu. Bigorektici majú aj napriek vypracovanému telu stále pocit, že majú pred sebou ešte veľa práce a ich postava ešte nie je dostatočne veľká.
Hranica zdravého a nezdravého

Samozrejme, ak človek pravidelne cvičí, ešte to neznamená, že naozaj trpí bigorexiou a je treba zbystriť pozornosť.
Medzi tým, či ide o zdravotný problém, alebo o udržiavanie zdravého životného štýlu, existuje hranica.
„Tá je predovšetkým v tom, či cvičenie telu prospieva a celkovo pomáha k psychickej a fyzickej pohode človeka, alebo či sa človek dostane do bodu, keď mu začne škodiť, ale on aj napriek tomu v cvičení pokračuje,“ vysvetľuje pre SME psychologička Šárka Kučerová.