Vzťahová poradňa: Svokra sa mi snaží nahradiť mamu, ale mňa to hnevá

Text pôvodne vyšiel v denníku Express, ktorý patrí pod The Washington Post.

Otázka: Na akej priečke v zozname priorít by mal byť partner, keď ide o vážny vzťah? Ja a moja partnerka máme v tomto prípade značne odlišné názory.

Ona je pre mňa na vrchole zoznamu, ja sa, naopak, cítim, akoby som bol pre ňu číslo päť - hneď za prácou, školou, rodinou a priateľmi. Možno dokonca aj za jej koníčkami. Ešte predtým, než sa s ňou o tom začnem rozprávať, zišla by sa mi spätná väzba, aby som vedel, čo je z mojej strany realistické očakávať.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Vzťahová poradňa: Manžel nemá trpezlivosť na nášho syna. Čo s tým? Čítajte 

Odpoveď: Ale ja vo vašom vzťahu nie som (aspoň som nebola, keď som si to naposledy overovala).

Takže moje predstavy ("Samozrejme, že by ste si mali byť vzájomne na prvom mieste!" a "Mali by ste servírovať s každým jedlom aj olivy plnené modrým syrom!") sú osobné, teda také, ktoré nutne nemusia určovať, čo je správne pre váš vzťah.

Čo však môžem povedať je, že by ste mali nájsť zhodu, v ktorej sa budete cítiť dobre. Ak ste číslom 4+, tak s tým musíte byť v pohode. A ak je príliš veľký nesúlad medzi tým, ako vy hodnotíte ju a ako ona hodnotí vás, a tento nesúlad pokračuje, očakávateľne to vyvolá váš odpor, keďže reciprocita je pre pocit spokojnosti vo vzťahu veľmi dôležitá.

Sám sebe teda skúste zodpovedať, akým spôsobom sa cítite v jej očiach menejcenne. Je to o trávení času? Emocionálnej energii? Množstve starostlivosti o vás? Entuziazme, vášni? Ujasnite si, ako vás to ovplyvňuje. Potom pouvažujte, s čím sa viete uspokojiť a budete s tým OK a s čím už nie.

Napokon sa otvorte tomu, že budete v rozhovore o tom celom zraniteľný - nie v obviňovaní alebo hodnotení charakteru, ale v tom, že si skutočne dovolíte byť úprimný a konkrétny v tom, čo naozaj potrebujete. Napokon, to je to, čo proces zosúlaďovania sa vyžaduje: byť schopný pochopiť potreby toho druhého a realisticky zhodnotiť, či ste obaja schopní ich naplniť.

- - -

Otázka: Moja svokra sa správa, akoby sa snažila nahradiť moju mamu, ktorá pred dvomi rokmi zomrela. Príležitostne prehodí vetu o tom, ako je teraz mamou nielen pre môjho manžela, ale aj pre mňa a ako je poctená, že môže ďalej pokračovať v odkaze mojej mamy.

Viem, že to myslí dobre, ale dráždi ma to. Nikdy sme si celkom nesadli a hoci moja mama nebola dokonalá, bola mojou jedinou mamou, akú kedy budem mať. Nehľadám si ďalšiu.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Vzťahová poradňa: Manželka o všetkom rozhoduje a je naštvaná, keď to mením Čítajte 

Odpoveď: Ach, to ma mrzí. Vidím to tak, že prvým krokom by mal byť váš manžel v roli mediátora. Keďže je jej synom a vaším manželom, môže obzvlášť dobre vyriešiť niektoré citlivé detaily v súkromnom rozhovore.

Mal by jej dať vedieť, že je pre vás veľmi špeciálna a že oceňujete, že má srdce na správnom mieste.

No musí pochopiť, že smútiace dieťa zraňuje, keby malo neprítomnosť mamy zredukovať do krabice, ktorú môže niekto iný len tak vyškrtnúť.

Vaša svokra má zrejme dobré úmysly, ale jej nepodareným správaním si zrejme ani neuvedomuje, koľko škody činí, tak nech jej to váš manžel povie.

Ak toto riešenie zlyhá, budete musieť v danom momente zareagovať vy, a to jemne, no pevne: "Nuž, moja mama bude vždy mojou mamou, ale som šťastná, že vás mám za svokru."

- - -

Andrea Bonior je klinická psychologička. Každý týždeň uverejňuje stĺpčeky v The Washington Post Express.