Keď sa hneváte, nie ste zlý človek. Robíte liečivú vec

Som výbušný človek a viem sa hnevať aj rozzúriť. Trieskam vecami, frflem, nadávam a ventilujem svoju frustráciu navonok.

Príde to ako prílivová vlna, len občas možno trochu nečakane.

Prečítajte si tiež:Prečítajte si tiež: Hanbím sa. A možno by sme to mali robiť všetci Čítajte 

Tá vlna však obvykle veľmi rýchlo zmizne, roztratí sa, emócie expresne vychladnú. Neviem sa hnevať dlho.

Zároveň som sa rokmi naučila ovládať a svoj hnev presmerovať inam (ale kam vlastne?), aby som nepôsobila ako deštruktívny hurikán pre svoje okolie.

V preklade to znamená, že v kontraste s prvou vetou vlastne nevybuchujem až tak často. Aj preto sa niekedy za svoj hnev hanbím.

Okolie vyvaľuje oči a už neraz mi ľudia nezvyknutí na moje prejavy hnevu napoly prekvapene a napoly pobavene povedali – asi sa ťa začnem báť.

Ľudia veria, že hnev je nebezpečný, neželaný a zničujúci. Nevedia, že správne sa hnevať je vlastne liečivé.