Akú cenu má samota? Tá, na ktorú sa pozeráme okom Vincenta van Gogha, je jednou z najdrahších vôbec.

Portrét Dr. Paula Gacheta vydražili v roku 1990 za rekordných 82 a pol milióna dolárov.
Prekonal aj slávnejšie Slnečnice.
Patrí k dielam, ktoré podivný Holanďan namaľoval v poslednom týždni svojho života vo francúzskom Auvers-sur-Oise.
Práve tam sa zoznámil s lekárom, ktorého cit pre umenie, nadšenie pre impresionistické hnutie a odborné znalosti mali byť tým pravým liekom na jeho neľahký duševný stav.

V Gachetovom dome viseli obrazy Renoira, Pissarra i Cézanna.
No jeho najvzácnejším pokladom bola dcéra Marguerite.
Mala iba dvadsaťjeden rokov, keď sa jej oči stretli s pohľadom tridsaťsedemročného muža, ktorý dovtedy nepoznal lásku.
Nenašiel sa nikto, kto by s ním chcel žiť. Nikdy nepocítil, aké je nebyť sám.

Aj prostitútka Sien ho iba využila, pretože bola chorá, tehotná a nemala kde zložiť kosti. Nasťahovala sa teda do van Goghovej skromnej domácnosti.
Dlho však nevydržala. Vincent ostal opäť sám. Odmietnutý, chudobný, prázdny.
Marguerite bola iná. Nekalkulovala, jej úmysly boli čisté.
Skormúteného nešťastníka naplnila slnkom, ktoré poznal len z pšeničných polí, a v jeho duši sa odrazu rozlialo teplo.

Americký odborník na van Goghov osud Derek Fell však tvrdí, že práve tu vieme nájsť zárodok tragédie, ktorá ukončila príbeh jedného veľkého génia.
Keď sa doktor Gachet dozvedel, že Marguerite plánuje spoločný život s jeho pacientom, veľmi rýchlo vystúpil z roly terapeuta.
Vediac o všetkých defektoch, ktorými Vincent trpel, vrhol sa do deštrukcie vzťahu, ktorý sa zrodil za jeho chrbtom.

Spomína sa incident s revolverom, hádka, bitka, slzy, ďalší záchvat šialenca bez ucha.
Z listov, ktoré Vincent písal, vyplýva, že prežíval pocity zrady, nenávisti a opätovnej samoty.
Muž, ktorý ho mal vyliečiť, ho otrávil.
No v čase, keď maľoval jeho portrét, v ňom videl ešte priateľa. Paradoxne, toho najdrahšieho.