Zrejme každému je známe, ktoré farby zvykneme prisudzovať chlapcom a ktoré dievčatám. Najvýraznejšie sa s rozlišovaním pohlavia spájajú modrá a ružová – oblečenie, doplnky a hračky v týchto odtieňoch si už automaticky asociujeme buď s mužským alebo so ženským pohlavím.
Iste platí, že veľa ľudí už dnes túto dichotómiu odmieta a nepodriaďuje sa nezmyselným pravidlám, ktoré sú aj tak len socio-kultúrnym konštruktom.
Prečo sa však ružová spája s dievčatami a modrá s chlapcami, keď pohľad do histórie hovorí, že kedysi to bolo presne naopak? Za „dievčenskú“ sa pritom ružová označuje ani nie storočie.
Biela pre všetky deti

„Symbolizmus farieb je veľmi naviazaný na kultúru a je tiež premenlivý,“ hovorí historička Jo Paolettiová. Do úvahy podľa nej môžeme vziať napríklad farbu smútku – zatiaľ čo v Európe je ňou čierna, Japonci za ňu považujú bielu farbu.
Je zrejmé, že v 19. a 20. storočí sa vo väčšine Európy a Ameriky výrazné pastelové farby považovali za doménu mladosti a mali skôr podtrhovať výzor človeka a nie rozlišovať jeho pohlavie.
Ružová údajne viac pristala hnedookým a hnedovlasým ľuďom, modrá modrookým. „V prípadoch, keď ružovú alebo modrú ľudia používali pri rodovom rozlíšení, išlo skôr o vec módy, dočasný trend, nie o tradíciu,“ vysvetlila Paolettiová.
Ešte predtým pritom rodičia obliekali svoje bábätká najmä do bielych šiat, a to bez ohľadu na pohlavie. Biela bavlna bola praktickým riešením, pretože škvrny sa dali vybieliť, šaty zase uľahčovali vymieňanie plienok.
Keď prišli na scénu pastelové farby, žiadne z nich sa špecificky nespájali s dievčatami alebo chlapcami. Ružová aj modrá boli iba obyčajné farby. Kultúrne by sme však našli niekoľko odkazov, ktoré modrú a ružovú asociovali s pohlavím.
Ružová je mužná, modrá je ženská

Gavin Evans, ktorý prednáša na londýnskej Birckbeck University a je autorom knihy The Story of Colour, pre Business Insider priblížil, že koncom 19. a začiatkom 20. storočia v spoločnosti kolovali určité odporúčania pre rodičov.
Ak chceli, aby boli ich chlapci raz dostatočne mužní, mali ich obliekať do ružovej.
A naopak, ak chceli, aby boli ich dievčatá dostatočné ženské, siahnuť mali po modrej farbe.
Existovalo niekoľko vysvetlení, prečo to tak bolo.