Martha Gellhornová bola rovnako dobrá, ako je manžel Ernest Hemingway

Cez Lamanšský prieliv sa z Britských ostrovov valili na francúzske pobrežie desaťtisíce spojeneckých vojakov a množstvo techniky. Od začiatku ich na plážach kosili nepriateľské guľky.

Čelili urputnej nacistickej obrane a neprialo im ani počasie. More bolo rozbúrené a oblačnosť nedovolila naplno nasadiť do bojov spojenecké letectvo. Bol to deň D, 6. jún 1944. Spojenci sa vylodili v Normandii.

Z Veľkej Británie vyrazilo do Normandie s vojakmi aj 558 novinárov, ktorí mali túto udalosť zachytiť pre svojich čitateľov a poslucháčov. Martha Gellhornová medzi nimi nebola. Hnevalo ju to. Bola však pripravená, chcela byť pri tom. Na francúzske pobrežie sa nedostala spolu s inými korepšondentmi, ale ukrytá na nemocničnej lodi.

Významné ženy histórie (23 fotografií)

Zaujala aj prvú dámu

Gellhornová sa narodila v roku 1908 v St. Louis v Spojených štátoch amerických. Jej otec George bol renomovaným gynekológom, jej mama Edna zasa advokátkou a aktívnou sufražetkou bojujúcou za práva žien.

Martha prijala ponuku stať sa vyšetrovateľkou Federálnej správy pre núdzovú pomoc (FERA), a to mala iba 25 rokov. Mala pomôcť tvoriť emotívny portrét následkov veľkej hospodárskej krízy v USA. Nie fakty, ale príbehy a emócie obyčajných ľudí.

Prečítajte si tiež:

Prečítajte si tiež: Mohla byť jednou z najväčších osobností divadla. Keby nebola Husáková Čítajte

Jej príbehy sledovala so záujmom aj Eleanor Rooseveltová, manželka prezidenta USA Franklina D. Roosevelta. Spriatelili sa a Rooseveltová pozvala Gellhornovú do Bieleho domu. Pre Marthu Gellhornovú sa stala prvá dáma hrdinkou a idolom. Ich priateľstvo trvalo po celý život.

„Listy pani Rooseveltovej boli plné lásky. Mala ma rada a strachovala sa o mňa, zaujímala sa, kde som a čo robím,“ vysvetľovala Gellhornová v roku 1980 v rozhovore pre Rooseveltovu knižnicu.

Po približne roku Gellhornovú vyhodili pre podnecovanie nepokojov nezamestnaných v štáte Idaho. Dostala však pomocnú ruku. Eleanor Rooseveltová ju pozvala do Bieleho domu. Približne dva mesiace tam Gellhornová žila a pomáhala Eleanor odpovedať na listy.

Obdobie v Bielom dome ju nabilo energiou. Utrpenie, ktoré videla, vydala v zbierke štyroch poviedok, ktoré boli mimoriadne oceňované.

„Príbehy nie sú tkané zo slov, ale z tkanív ľudských bytostí,“ opísal knihu Saturday Review of Literature. Gellhornová sa stala jedným z literárnych objavov roku 1936.