Nie sme nijako výnimočná rodina. Ráno vstávame a večer ideme spať. Chodíme do práce a škôlky a ako mnohé iné rodiny bojujeme s nedostatkom času, čistením zubov a neochotou ísť spať v presný čas.
A rovnako ako milióny iných rodín ani my nekončíme len v zložení rodičia a deti. Bývajú s nami aj superhrdinovia.
Pamätám si, že ako prvý sa k nám nasťahoval Spiderman. Syn mal vtedy tri roky a pavúčí muž úplne zatienil všetky nevinné vláčiky a zvieratká a na dlhý čas zostal s nami.
Bolo to zvláštne, pretože syn, vtedy a ani dnes, nevidel žiaden film ani rozprávku s týmto chlapíkom. Spiderman sa stal jeho hrdinom len na základe toho, že zdedil tričko s jeho obrázkom. Keď sa na to dívam spätne, zdá sa mi, že to bolo ako vystaviť ho nákazlivej chorobe.

Aktuálna situácia je taká, že dokonca aj rohožka pred naším bytom má logo Batmana. Jedna polička v izbe je venovaná Transformerom, na druhej parkuje dodávka s Ninja korytnačkami.
Synove najobľúbenejšie tričká vyobrazujú bojovníkov Ninjago, ktorých mená si za ten svet neviem zapamätať. Prednedávnom som sa pre pokoj v rodine konečne nabifľovala všetkých členov Tlapkovej patroly a považujem to za vrchol svojich rodičovských zručností.