Na teplej večeri si nezakladala. Zato na literárnych salónoch áno. A namiesto zákuskov poprášených cukrom na nich Hana Gregorová ponúkala klobásu.
Manželka spisovateľa Jozefa Gregora Tajovského je považovaná za prvú slovenskú feministku.
„Je zvrchovaný čas, aby i na Slovensku zjavili sa typy nespokojných žien, aby prestala bojazlivá poslušnosť voči mužom - pánom,“ odvážila sa napísať mladá Hana Gregorová vo svojej prvej knihe Ženy v roku 1912.
Aká bola reakcia vážených pánov, ktorí stáli na čele národného obrodenia Slovákov? Svetozár Hurban Vajanský ako šéfredaktor Národných novín dielo odmietol. Traduje sa dokonca, že raz si pred „nemravnou“ Hanou pre jej „radikálne feministické“ názory odpľul: „Fuj, baba, femina!“
Aby sa však Hana mohla začať vzdelávať a dokonca písať knihy, musela si veci v živote zariadiť tvrdohlavo po svojom. Dá sa povedať, že určujúcou udalosťou bolo stretnutie so spisovateľom Jozefom Gregorom Tajovským.
Štyri meštianky je málo
Hanina túžba po knihách a vzdelaní nebola naučená ani odpozorovaná z okolia.

Školská dochádzka bola síce na prelome 19. a 20. storočia v Uhorsku povinná, u dievčat však obyčajne stačilo, že sa naučili čítať a písať. Prevládal názor, že dievčatá na vyššie vzdelanie nemajú intelektuálne predpoklady.
Hana, vtedy ešte Lilgová, prežila detstvo v Martine, ktorý bol kultúrno-politickým centrom Slovákov, životopisci jej rodinu označujú za národne uvedomelú. Napriek tomu podporu na štúdium doma nenašla.
„Celý môj problém bol vlastne v tom, že som po štyroch meštiankach nesmela ďalej študovať,“ píše Hana v knihe Spomienky (1979).