Mohla byť jednou z najväčších osobností divadla. Keby nebola Husáková

Keď v septembri 1955 nastúpila do Štátneho divadla v Košiciach, mnoho ľudí očakávalo senzáciu. Nie preto, že do divadla prišla nadaná umelkyňa, ktorá mohla byť pre súbor prínosom. Dokonca ani preto, že za režisérsky pult si v Košiciach po prvý raz zasadla žena.

Rozruch vyvolávalo niečo iné. „Očakávali sme veľký tresk, lebo v tom čase bol jej muž Gustáv Husák odsúdený a väznený ako slovenský nacionalista,“ spomínal neskôr vo svojej knihe Ošľahnutý oponou: Spomienky herca Ján Bzdúch. Ako však sám povedal, jej príchod bol napokon „tichučký“.

Do divadla pokorne vstúpila žena, ktorá mala za sebou ťažké roky poznačené núdzou a neistotou. Režisérka, ktorej sľubne rozbehnutú kariéru preťalo manželovo zatknutie.

Prišla neistá matka, ktorá musela svoje dve deti nechať v opatere rodinnej pomocníčky. Umelkyňa, ktorá v posledných rokoch iste zvažovala a prehodnocovala svoju niekdajšiu naivitu.

Nech bol jej príchod do Košíc sprevádzaný akýmikoľvek chmárami a tieňmi minulosti, Magda Husáková – Lokvencová si bez divadla nevedela svoj život predstaviť a v priebehu jedinej sezóny opäť dokázala, že je výnimočná a nadaná režisérka. Pred sebou však mala už len desať rokov života a intenzívnej práce.

Významné ženy histórie (23 fotografií)

Namiesto štúdia herectva, právo

Vyrastala v podnetnom a kultúrnom prostredí rodiny dôstojníka Československej armády, ktorý bol z rodných Čiech prevelený do Horných Motešíc neďaleko Trenčína. Hoci ako sedemročná stratila matku, prežila šťastné detstvo, v ktorom nechýbala kultúra a túžila po kariére herečky.

Mala všetky predpoklady. Bola temperamentná, vzdelaná, mala kultivovaný prejav, bola klasicky krásna, elegantná a veľmi fotogenická. Napriek tomu sa napokon rozhodla pre štúdium práva.