Třebíč je mesto, ktoré vám svojimi pamiatkami vyrozpráva príbeh spolužitia dvoch rôznych náboženstiev, dvoch rozdielnych kultúr a odlišných svetov.
Aj vďaka výnimočnej tolerancii jeho obyvateľov boli jeho dochované symboly kresťanskej a židovskej kultúry zapísané na Zoznam svetového dedičstva UNESCO.
Mesto sa môže popýšiť hneď troma takýmito pamiatkami, a to románsko-gotickou Bazilikou sv. Prokopa, židovskou štvrťou a židovským cintorínom.
Bazilika sv. Prokopa a zámok
Bazilika sv. Prokopa a susedný zámok sú najväčšími dominantami mesta. Trojloďová bazilika postavená v prvej polovici 13. storočia stojí na mieste bývalého dreveného kláštorného kostola a patrí medzi skvosty stredovekého staviteľstva.
Stala sa súčasťou areálu už existujúceho benediktínskeho kláštora. K najcennejším a asi najkrajším častiam baziliky patrí zhruba 700 rokov stará románska krypta, ktorá slúžila ako pohrebisko mníchov a tamojších významných osobností.

Strop podopiera päťdesiat stĺpov a polostĺpov, ktorých hlavice zdobia rastlinné ornamenty, zvieratá a fantastické tváre. Z krypty vedie tajná chodba, ktorá ústila v neďalekej obci Sokolí.
Hovorí sa, že je v nej zakopaný vzácny poklad, ktorý tu mnísi ukryli pred husitmi. Najcennejšou časťou pokladu má byť zlatý Kristus v životnej veľkosti. Krypta sa preslávila aj vo filmoch.

Natáčal sa tu napríklad film Markéta Lazarová. V bazilike sa vedľa chrámovej lode nachádza opátska kaplnka s pôvodnými gotickými maľbami. Sú to druhé najstaršie fresky na Morave, ktorými je kompletne pokrytý jej vnútorný priestor.
Po prehliadke baziliky zavítajte aj do zámku. Pôvodne sa tu nachádzal opevnený a bohatý benediktínsky kláštor, ktorý tu založili začiatkom 12. storočia.
Práve kláštoru, druhému najstaršiemu sídlu benediktínov na Morave, vďačí mesto Třebíč za svoj vznik. V roku 1468 bolo mesto dobyté a vypálené vojskami kráľa Mateja Korvína.
Kláštor s bazilikou boli počas obliehania začne poškodené, mníchov odtiaľ vyhnali a kláštorný majetok prešiel do svetských rúk. Budova baziliky potom takmer 200 rokov slúžila ako stajňa, pivovar a sklad piva.
Až na začiatku 18. storočia bola zrekonštruovaná, zasvätená sv. Prokopovi a boli jej navrátené pôvodné bohoslužobné účely.

Kláštor prestavali na renesančný zámok a vystriedali sa tu viacerí vlastníci, z ktorých najvýznamnejšími boli jeho poslední majitelia, rod Valdštejnovcov, ktorí panstvo vlastnili od roku 1629 až do konca 2. svetovej vojny.
V súčasnosti sa tu nachádza Múzeum Vysočiny so štyrmi expozíciami. Obdivovať tu môžete zbierky nerastov, šľachtické komnaty s knižnicou a mimoriadnou zbierkou historických fajok, či expozíciu o dejinách třebíčskych benediktínov.
Židovská štvrť

Třebíč patril kedysi k významným strediskám židovskej kultúry na Morave a výnimočne zachovaná židovská štvrť je tu nemým svedkom stáročného súžitia židov a kresťanov.
Židia sa v meste usídľovali už od 13. storočia a najpočetnejšia židovská komunita žila v Třebíči v druhej polovici 17. storočia, keď ich žilo zhruba 1500.
V roku 1723 nariadil vtedajší zemepán Jan Josef z Valdštejna výmeny pozemkov v meste medzi mešťanmi a Židmi tak, aby na ľavom brehu mesta vzniklo samostatné geto. Židia tu žili v pomerne pokojnom susedstve s kresťanskou väčšinou.

Až udalosti 2. svetovej vojny ukončili existenciu tejto židovskej obce.
Väčšinu jeho obyvateľov v máji v roku 1942 odviezlo gestapo do koncentračného tábora v Terezíne. Z celkového počtu 1300 deportovaných Židov z mesta a okolia ich prežilo iba 63, ale tí sa sem viac už nevrátili.
Medzi odvlečenými bola aj vtedy desaťročná sirota Hana Bradyová, o ktorej smutnom osude rozpráva známa kniha a film, Hanin kufrík – Príbeh dievčaťa, ktoré sa nevrátilo.
Třebíčske geto tvorí zhruba 120 dochovaných stavieb, väčšinou dvojposchodových domov postavených v rôznych stavebných slohoch. Má dve hlavné ulice a množstvo krátkych a úzkych uličiek.
Urbanisticky hodnotné geto je pravdepodobne najzachovalejším v celej Európe.
Sú tu aj dve synagógy, predná, ktorá sa využíva ako modlitebňa Československej cirkvi husitskej, a zadná, ktorá dnes slúži aj ako koncertná a výstavná sieň.

Má stálu muzeálnu expozíciu a na jej prvom poschodí si môžete pozrieť šesť metrov dlhý a dva a pol metra široký model, ako vyzerala židovská štvrť okolo roku 1850.
Zo Zadnej synagógy je vstup do Židovského múzea v dome Seligmanna Bauera. Múzeum vo svojej expozícii prezentuje život tradičnej židovskej rodiny v medzivojnovom období.
Dom je vybavený dobovým nábytkom a charakteristickými predmetmi židovskej kultúry. Okrem toho tu uvidíte aj expozíciu kóšer mäsiarstva s nožmi, mlynčekmi na mäso a ďalšími mäsiarskymi nástrojmi používanými pri rituálnych porážkach zvierat.
Židovská štvrť je voľne prístupná a pamiatky tu prepája náučný chodník Po stopách opátov a rabínov. Skupiny od päť osôb môžu využiť aj sprievodcovské služby na dvoch okruhoch, podmienkou je rezervácia zhruba dva dni vopred.
Hneď po Jeruzaleme sú třebíčske židovské pamiatky jedinými, ktoré boli samostatne zapísané na zoznam UNESCO.
Ochutnajte Třebíč
Třebíč sa môže okrem pamiatok pochváliť aj výrobou rôznych regionálnych gastronomických špecialít.

Popri spoznávaní výnimočných pamiatok židovskej štvrte sa môžete zoznámiť napríklad s prvou českou whisky, ktorá sa tu vyrába, získala už viaceré ocenenia a stala sa zároveň aj turistickým lákadlom.
Na zozname miestnych gastronomických lákadiel je aj kaviarnička s pekárňou s názvom Vrátka. Prevádzkuje ju občianske združenie a zamestnávajú tu miestnych hendikepovaných ľudí, ktorí tým získavajú pracovné uplatnenie.
V ponuke tu nájdete rôzne štrúdle, sušienky, koláčiky, domáce limonády a typické židovské pečivo. Všetko tu vlastnoručne vyrábajú podľa starých tradičných receptov a z čerstvých surovín.
Unikátne dezerty a kóšer produkty ponúkajú aj v krásnom dome U židovské brány, ktorý je zapísaný na zoznam nehnuteľných pamiatok Českej republiky.
Židovský cintorín
Cintorín, ktorý sa nachádza zhruba 500 metrov od geta na kopci nad mestom sa svojou rozlohou zhruba 12 000 m2 radí medzi najväčšie v Českej republike.

Nachádza sa tu asi 11 000 hrobov a 3000 kamenných náhrobkov pochádzajúcich z období od 17. storočia až do 40. rokov 20. storočia, pričom najstarší je z roku 1631.
Súčasťou cintorína je unikátna stavba obradnej siene s autentickým interiérom z roku 1903, kde sa dodnes môžu konať židovské pohrebné obrady. Viac sa o tejto turistickej destinácii dozviete na Kudyznudy.cz a Visittrebic.eu.