Vyznieva to ako ťažká vnútorná dilema. Ak je feminizmus bojom za rovnosť pohlaví, môže mať tento boj svoje hranice pri sexe? Nie je pokrytecké vyžadovať rovnakú moc a rovnaké práva v bežnom živote, no v tom sexuálnom sa úplne podvoliť kontrole toho druhého?
Feminizmus vo svojej najjednoduchšej forme nie je ničím iným ako túžbou po rovnosti vo všetkých aspektoch života, vrátane toho sexuálneho. Aj preto, keď sa žena považuje za feministku, môže pri tejto otázke zapochybovať. Najmä, ak sa jej sexuálne preferencie, ktoré môžu vyzerať naozaj pestro, feministickej filozofii vymykajú.
Aj bez dôrazu na prehnanú pikantériu platí, že jednou z podôb sexu je aj jeho drsnejšia, či dokonca submisívno-dominantná forma. Tá môže zahŕňať čokoľvek od zväzovania, vulgarizmov, používania pút až po fyzické prejavy, v ktorých ide o demonštráciu sily. Všetko to, čo nás láka označiť za zvrátené alebo perverzné, sa v skutočnosti objavuje za dverami spálne obrovského množstva párov.
V dobe hnutia #metoo a dôležitosti významu sexuálneho súhlasu si nielen ženy feministky, ale aj muži feministi kladú otázku, ako pristupovať k vlastným sexuálnym preferenciám. Dve ženy nám rozpovedali, ako vnímajú kombináciu sexuálnej submisivity a svojho feministického presvedčenia.
Moc v spálni, rovnosť všade inde

Ivana, ktorá má pred tridsiatkou a už štyri roky vážny vzťah, hovorí, že pre ňu osobne je feminizmus o slobode.
„Tiež o tom, že aj žena má právo byť v sexe šťastná a uspokojená. Ak ju k tomu uspokojeniu privedie to, že partner je dominantný, nie je na tom nič nepochopiteľné či degradujúce voči nej ani voči feminizmu,“ myslí si.
Ona sama vraj sklony k BDSM začala mať, odkedy vníma vlastnú sexualitu ako takú.
„Popravde som vôbec neriešila to, že by to mohlo nejako odporovať feminizmu. Nebrala som to do úvahy asi aj preto, lebo som bisexuálna a páči sa mi byť submisívna v posteli s mužom aj so ženou. Preto vôbec nevnímam, že by ma muž v posteli nejako ponižoval, pokiaľ je to z mojej strany konsenzuálne, dobrovoľné a dokonca si to pýtam,“ vysvetľuje.