Jana Kirschner: Nie som ochotná zmieriť sa s tým, že inak to tu nebude

Máte rada Dunaj?

"Milujem ho. Bol a je pre mňa inšpiráciou. Vždy som k nemu rada chodila. Je to jedna z najkrajších európskych riek.

Je veľmi tvárny, dravý. Vltava oproti nemu pôsobí ako babička, ktorá sa vybrala na nedeľnú poobednú kávičku s kamarátkami. Dunaj je dramatický a som rada, že som mu venovala kúsok svojej tvorby."

Ako vlastne vznikla skladba Dunaj, ktorá je titulnou skladbou k filmu Ostrým nožom?

"Roky som ju nosila v hlave. Dlho som si spievala Dunaj, Dunaj čierna voda, a nahrala som si to do telefónu. Podobne ako desiatky iných vecí, ktoré sa nikdy nezrealizovali.

Asi pred rokom som bola v štúdiu, kde sme nahrávali hudbu k večerníčku Tresky Plesky, mali sme asi pol hodinu čas navyše. Sadla som si ku klavíru a tá melódia sa mi opäť objavila v hlave.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Vyšla titulná skladba k filmu Ostrým nožom. Pozrite si videoklip Čítajte 

V priebehu desiatich minút som dopísala text a pesničku sme nahrali. Niečo na tej pesničke bolo, všetkých sa nás dotkla. Myslela som si ale, že to bude len demo.

Vravela som si, že ho možno raz použijem na nejaký album, že možno niekde skončí, ale nemala som žiaden konkrétny plán.

O pár dní na to som si prečítala rozhovor s Teodorom Kuhnom. Hovoril o tom, že natočil film na motívy vraždy Daniela Tupého, ktorá sa stala na nábreží Dunaja.

Hneď som napísala jeho otcovi, hudobníkovi Igorovi Kuhnovi, ktorého veľmi dobre poznám, aby mi poslal kontakt na svojho syna.

Tea som poznala ešte ako malého chalana a odrazu mu vravím, Teo mám pre teba pesničku do filmu. Nebolo ho treba presviedčať, bolo nám obom jasné, že pesnička do toho filmu patrí."

Stalo sa vám už niekedy predtým, že ste spravili pesničku, ktorá nemala presného adresáta a potom si ho našla?

"Áno, stalo sa mi to napríklad aj pri pesničke Pokoj v duši. Veľa vecí si nahrávam do telefónov a rôznych nahrávačov, niektoré sa v tej kope nápadov presadia, iné zmiznú."

Nie je to škoda?

"Je to škoda, ale mám dve deti a musím robiť kopu vecí, ktoré nesúvisia s tvorbou a aj hudbu jednoducho niekedy odnesie voda. O to som radšej, že Dunaj sa nám podarilo zachrániť."

Pamätáte si obdobie, keď sa udiala vražda?

"Veľmi dobre. Bol to zásah. Rovnako ako veci, ktoré sa na Slovensku stali minulý rok, to bola obrovská rana. Keď som prišla do Bratislavy, bol Propeler miesto, kam chodili všetci takmer muzikanti. Stretávali sa tam skrátka všetci - Made to Mate, Le Payaco, Para. Bol to kúsok sveta, kde nikto nikoho nesúdil.

Keď sa na mieste, ktoré sme mali radi, stala tá vražda, bol to koniec jednej éry. Bol to signál, že nie sme až taká otvorená krajina, ako sme si mysleli a že sa tu všetci nemáme až tak radi, ako sa nám zdalo.

Veľa mojich kamáratov muzikantov sa v Bratislave stretávalo s útokmi, najmä so slovnými. Toto však bolo celkom iné a atmosféra sa zmenila.

Všetci sme čakali, čo sa bude diať, ako sa vražda vyšetrí. A čaká sa dodnes. To, že si Teo pre svoj debut vybral práve túto tému, je veľmi dôležité. Je to stále živá téma."

Pred časom na Slovensku zarezonoval film Únos o zavlečení Michala Kováča mladšieho. Pohol spoločnosťou a znovu otvoril diskusiu o celej udalosti. Myslíte, že niečo podobné môže vyvolať aj film Ostrým nožom?

"Keď sa niečo podobné stane, najskôr zostanete zaskočený, zranený a nahnevaný. Keď sa nič dlho nedeje otupí a zomelie vás arogancia moci, neschopnosť systému a byrokracie.

Bežný človek môže stratiť záujem a silu bojovať a práve preto tu je aj umenie, ktoré tieto témy reflektuje a otvára. Nech to stojí, čo to stojí. Verím a dúfam teda, že film znova ľudí preberie."

Žijete v Británii a Slovensko teda môžete vnímať s trochu zdravým odstupom. Kde sme podľa vás teraz?