Text pôvodne vyšiel v denníku Express, ktorý patrí pod The Washington Post.
Otázka: Mám tri mačky, najstaršiu už deväť rokov, zvyšné dve sedem. Sú veľkou súčasťou môjho života. Môj priateľ však mačky nemá rád. Niežeby mal alergiu, len si k nim nevytvoril vzťah a nepáči sa mu, že chodia po nábytku a nechávajú za sebou chlpy.
Už viackrát hovoril o tom, že by sme sa k sebe nasťahovali, keby tie mačky neboli problém a vždy, keď príde na návštevu moja sestra a stráži ich, kým my sme niekde preč, povie, že by si ich mala nechať natrvalo. Ľúbim ho a chcem byť s ním, ale tiež si nemyslím, že by si človek mal vyberať medzi svojím domácim miláčikom a partnerom.

Odpoveď: Súhlasím, navyše v tomto prípade nejde ani tak o logistiku, alergie alebo iné životné okolnosti, ktoré by od vás takúto voľbu vyžadovali.
Je to váš priateľ. Možno vás úplne nenúti, ale naznačuje, že vaše mačky bránia tomu, aby sa váš vzťah niekam posunul.
Chápe, do akej pozície vás tým dostáva? Navrhol už nejaké riešenie toho, čo ho frustruje? (Mačacie chlpy sa dajú z nábytku predsa odstrániť). Alebo tým len ospravedlňuje svoju neschopnosť mať otvorenú myseľ?
Nemusí mať rád mačky, ale keď niekoho ľúbime, mali by sme sa čo najviac posnažiť koexistovať s tými, ktorých majú radi oni a začleniť ich do nášho života tak, aby to dávalo zmysel. Vaše mačky nehovoria urážlivé veci počas nedeľnej večere ani mu nerobia anafylaktické šoky. Sú to prosto mačky. Takže čo keby si tú voľbu vybral on - môže sa pokúsiť s nimi koexistovať?
- - -
Otázka: Mám dve kamarátky a dúfala som, že ich zoznámim. Jedna je dlhoročná priateľka z vysokej, ktorá sa sem práve prisťahovala a druhá je moja kamarátka z práce, a zároveň moja najlepšia priateľka. Ani jedna však tej druhej nechce dať šancu.
Zorganizovala som nejaké stretnutia vonku (na manikúre, na večeri či na koncerte), no ony sa skôr prihovárali mne a vzájomne veľmi nekomunikovali. V súkromí každá z nich tú druhú predo mnou pasívne-agesívne komentovala. Ako dlho to mám ešte skúšať? Obe mám veľmi rada a nedokážem pochopiť, prečo sa nemôžu trochu viac snažiť. Viem, že by spolu vychádzali.

Odpoveď: Viete to naozaj? Pretože práve teraz dôkazy hovoria presne opačne. A obávam sa, že ľahko sa môžete presunúť z krajiny "Nie sú kamarátky, lebo sa tak samy rozhodli" do "Hádžu po sebe taniere horúcej špenátovej omáčky". Pozrite, skúsili ste to.
No momentálne to skôr celé vyznieva tak, že je to niečo, čo chcete vy a ony jednoducho nie. Som si istá, že váš zámer bol dobrý a na srdci ste mali ich dobro, no teraz riskujete, že to bude celé výhradne o vás.
Ak ani jedna z nich neprejavuje záujem o vytváranie priateľstva, je čas, aby ste si dali chvíľu pauzu a pripomenuli si, že to, na čom sa určite zhodnú, je aspoň ich vzájomný nezáujem.
- - -
Andrea Bonior je klinická psychologička. Každý týždeň uverejňuje stĺpčeky v The Washington Post Express.