Úplne som prerušila kontakt s matkou. Ľutujem, že som to nespravila skôr

Počas týchto Vianoc nikto nevstal nahnevaný od sviatočného stola, ani nešiel domov s plačom. Môj manžel a ja, naša mladšia dcéra, ktorá prišla na Vianoce domov z internátu, môj 86-ročný otec a ďalší pár sme mali krásnu a decentnú večeru.

Vďačíme za to rozhodnutiu prerušiť jednu rodinnú väzbu. Pred desiatimi rokmi, po desaťročiach ostrých hádok a vlažných uzmierení, som konečne nabrala odvahu úplne prerušiť kontakt s mojou mamou.

Náš vzťah mi okrem chorobnej úzkosti neprinášal nič. Aj po najmenšej interakcii, dokonca po e-maili či správe, som dostala panický záchvat, ktorý trval týždne. Nespala som, prejedala sa a čoraz viac som sebou pohŕdala.

Nie všetky problémy sa dajú riešiť

Rozhodnúť sa žiť odlúčene od mojej mamy nebolo ľahké. Ako pre väčšinu ľudí aj u mňa prišiel zlom po hroznej, toxickej hádke, ktorá bola za hranicami akceptovateľnosti.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Ako sa rozviesť bez toho, aby ste začali nenávidieť svojho ex a rozdelili rodinu Čítajte 

Moja dcéra mala veľmi vážny problém s anorexiou a moja matka mi napísala e-mail, v ktorom tvrdila, že jej choroba je moja vina a píše mi to len preto, že ma ľúbi. Vraj by som jej mala byť za to vďačná. To bol koniec.

V dobrom úmysle ma niektorí členovia rodiny varovali a vraveli, že ak pretrhnem puto, jedného dňa budem ľutovať. „Máš len jednu mamu,“ vraveli. „Čo ak umrie a stále budete odlúčené? Ako sa potom budeš cítiť?“

Moja mama zomrela tri roky po tom, ako sme sa oficiálne odcudzili a jediné, čo ľutujem, je, že som to neurobila skôr. Oveľa, oveľa skôr.