Keď sa ružová a feminizmus stretnú v Kurníku

Týždeň pred spustením dali vedieť len svojmu okoliu, že vymysleli nový projekt – newsletter, ktorý vám každý týždeň pristane v mailovej schránke a prinesie zaujímavú tému podanú ženským pohľadom. Hoci stále nie sú mainstream ani komercia, majú už vyše 1300 odberateľov a ich počty neustále rastú. Zoznámte sa s Kurníkom, ojedinelým slovenským fenoménom, ktorý rezonuje vo feministickej čitateľskej komunite, a so ženami, ktoré za ním stoja.

Prvý newsletter ste odoslali v máji 2016. S akými víziami ste začínali?

Michaela Kučová: Mala som pocit, že nemám kde čítať texty v slovenčine, ktoré sa k ženskej čitateľke stavajú ako k premýšľajúcemu človeku a že tu chýba hlas, ktorý by hovoril o tom, čo prežívame ako ženy okolo tridsiatky.

Tak sme sa inšpirovali americkým newsletterom Lennyletter, ktorý začali robiť Lena Dunham a Jenni Konner. Posielali celé články do e-mailov zamerané na feminizmus, ženské a spoločenské témy, kultúru, módu, zdravie. Mne sa to veľmi páčilo aj obsahom, aj formou a oslovila som Soňu, či si nespravíme svoju verziu.

Soňa Hrúziková: Vízie sú možno prisilné slovo, lebo sme nepremýšľali typicky marketingovo, kto bude naša cieľovka a koľko odberateľov chceme za nejaký čas dosiahnuť. Zhodli sme sa na tom, akým spôsobom sa tomu chceme v našom voľnom čase venovať, a potom sme oslovili výtvarníčku Martu, s ktorou sme si tiež porozumeli.

Nastavila nám vizuálnu identitu a robila prvé ilustrácie. Po prvom polroku sme však zistili, že máme problém stíhať posielať newsletter každý týždeň len my dve a že náš pohľad na témy sa trošku vyčerpáva, tak sme skúsili dať výzvu na sociálne siete, že v Kurníku rady uvítame nové autorky aj ilustrátorky.

Podľa čoho sa vlastne striedate v písaní a akým spôsobom sa radíte o témach, ak vôbec?

MK: Je to ad hoc. Väčšinou sme nadšené, keď máme na mesiac naplánované, aké budú články, ale aj pomerne nedávno sme mali situáciu, že čo bude budúci týždeň? Fungujeme ako dobrovoľnícky projekt, takže nevieme ani nechceme na nikoho tlačiť.

Myslím, že by obsahu ani neprospelo, keby mali naše autorky pocit, že zo seba musia každý týždeň niečo vypotiť, takže texty naozaj vznikajú vtedy, keď majú potrebu niečo napísať a zdieľať to. Témy ani nezadávame, autorka si vždy sama povie, čomu by sa chcela venovať a my ju len usmerníme.

Stane sa, že niekto niekomu nechcene uchmatne tému?

SH: Raz sa stalo, že nám jedna autorka napísala, že vždy keď o niečom premýšľa, tak sa to následne objaví v Kurníku. Ale inak sa to nedeje, lebo aj keď sa niektoré témy v niečom prekrývajú, uhol pohľadu je vždy iný, je to iná skúsenosť, iná žena a my sa tomu nebránime.