Ich život určuje obrovské množstvo pravidiel a pôsobí bizarne. Zápasníci sa každý deň zobudia v spoločnej spálni a celý deň rozdeľujú medzi tréning a jedlo. Nie je to však také jednoduché. Tak ako šport samotný, aj každodenný život zápasníkov je plný rituálov a obradov.
Mladší muži majú okrem povinného upratovania a varenia pre všetkých členov stajní, ako sa dodnes volajú sumo kluby, aj iné úlohy. Napríklad masírovať a umývať starších zápasníkov.
Sumo je stále plné štandardov, ktoré sú z pohľadu moderného sveta smiešne. Jedným z nich je striktný zákaz ženám do ringu. Aj preto čelia zápasy posvätného japonského športu vlne kritiky. Tá ešte zosilnela po udalostiach minulého roka.
Do ringu nesmú ani zdravotníčky

V apríli 2018 mal starosta mesta Maizuru v kjótskej prefektúre tradičný prejav otvárajúci zápas národného športu. Náhle však skolaboval a na pomoc sa mu zhŕklo množstvo ľudí – medzi iným dve zdravotné sestry.
Moderátor ich však opakovane upozornil, aby opustili ring. Starosta, ktorý počas príhovoru utrpel mŕtvicu, mal okolo seba mnoho nápomocných ľudí, do nemocnice bol dopravený včas, a tak mala jeho dráma šťastný koniec.
Na mieste je však otázka, čo by sa stalo, ak by prítomné ženy boli jediné, kto by mohol mužom v ringu poskytnúť adekvátnu pomoc. Boli by aj v tom prípade tradície dôležitejšie ako ľudský život?
Táto situácia vzbudila vlnu kritiky nielen na domácej pôde, ale nezostala nepovšimnutá ani zahraničnými médiami vrátane New York Times.
Periodikum svoj článok zakončilo pesimistickou predpoveďou, že Japonská asociácia sumo, ktorá ako jediná reguluje pravidlá národného športu, nemá ani minimálnu vôľu meniť zaužívané pravidlá.