Waris Dirieová sa narodila ako jedno z dvanástich detí v rodine somálskych nomádov. Mala päť rokov, keď ju donútili podstúpiť jednu z najdrastickejších procedúr, aké sa ženám robia. Vlastná matka ju násilím pridržiavala, kým jej iná žena vykonávala obriezku.
Dievča následne niekoľko dní strávilo v prístrešku pod stromom, kým sa mu otvorená rana ako-tak zacelila.
„Je nemožné tú bolesť opísať. Je to, akoby sa niekto prerezával mäsom na vašom stehne alebo vám odsekol ruku, až na to, že tu išlo o najcitlivejšiu časť vášho tela,“ opisovala vo svojej knihe Púštny kvet, ktorej sa na celom svete predalo vyše dvanásť miliónov kópií.
Svetu v nej predstavila svoj príbeh – z dievčatka, ktoré v trinástich rokoch utieklo pred sobášom so starším mužom, začalo žiť v Londýne a začalo kariéru svetovej topmodelky, sa stala úspešná autorka a bojovníčka proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov.
Dôležité však bolo, že významne zvýšila povedomie v krajinách západného sveta o tom, čo sa deje dievčatám v menej rozvinutých regiónoch.
Čo krajina, to iný spôsob
Prečítajte si tiež: Od Abraháma po práva detí. V dnešnom svete má mužská obriezka stále pevné miesto Obriezka, ženská cirkumcízia alebo mrzačenie. Akokoľvek túto procedúru nazveme, vždy ide o závažný zásah do ženského tela, ktorý popredné aktivistické a zdravotnícke organizácie sveta označujú za porušovanie ľudských práv a volajú po jeho ukončení.
Odhaduje sa, že ju podstúpilo okolo 200 miliónov žien na celom svete, najmä, avšak nielen v krajinách Afriky, Stredného východu a Juhovýchodnej Ázie.
„Ženská obriezka nielenže nemá žiadne zdravotné benefity, ale navyše spôsobuje množstvo zranení ako fyzických, tak aj mentálnych,“ vysvetľuje pre SME Emma Lightlowlersová z britskej organizácie 28 Too Many, ktorá bojuje proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov.
Platí, že čo krajina, to iný spôsob vykonania obriezky, existujú však tri najbežnejšie typy tohto barbarského zákroku.
Viac na Nanicmama.sk
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
