Bolesť, ktorá sa nedá opísať. Milióny žien na svete trpia pre ženskú obriezku

Waris Dirieová sa narodila ako jedno z dvanástich detí v rodine somálskych nomádov. Mala päť rokov, keď ju donútili podstúpiť jednu z najdrastickejších procedúr, aké sa ženám robia. Vlastná matka ju násilím pridržiavala, kým jej iná žena vykonávala obriezku.

Dievča následne niekoľko dní strávilo v prístrešku pod stromom, kým sa mu otvorená rana ako-tak zacelila.

„Je nemožné tú bolesť opísať. Je to, akoby sa niekto prerezával mäsom na vašom stehne alebo vám odsekol ruku, až na to, že tu išlo o najcitlivejšiu časť vášho tela,“ opisovala vo svojej knihe Púštny kvet, ktorej sa na celom svete predalo vyše dvanásť miliónov kópií.

Svetu v nej predstavila svoj príbeh – z dievčatka, ktoré v trinástich rokoch utieklo pred sobášom so starším mužom, začalo žiť v Londýne a začalo kariéru svetovej topmodelky, sa stala úspešná autorka a bojovníčka proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov.

Dôležité však bolo, že významne zvýšila povedomie v krajinách západného sveta o tom, čo sa deje dievčatám v menej rozvinutých regiónoch.

Čo krajina, to iný spôsob

Prečítajte si tiež: Od Abraháma po práva detí. V dnešnom svete má mužská obriezka stále pevné miesto Čítajte 

Obriezka, ženská cirkumcízia alebo mrzačenie. Akokoľvek túto procedúru nazveme, vždy ide o závažný zásah do ženského tela, ktorý popredné aktivistické a zdravotnícke organizácie sveta označujú za porušovanie ľudských práv a volajú po jeho ukončení.

Odhaduje sa, že ju podstúpilo okolo 200 miliónov žien na celom svete, najmä, avšak nielen v krajinách Afriky, Stredného východu a Juhovýchodnej Ázie.

„Ženská obriezka nielenže nemá žiadne zdravotné benefity, ale navyše spôsobuje množstvo zranení ako fyzických, tak aj mentálnych,“ vysvetľuje pre SME Emma Lightlowlersová z britskej organizácie 28 Too Many, ktorá bojuje proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov.

Platí, že čo krajina, to iný spôsob vykonania obriezky, existujú však tri najbežnejšie typy tohto barbarského zákroku.