Rasa, etnicita, kultúra, vek, socioekonomické postavenie, sexuálna orientácia, rodová identita či náboženská príslušnosť. To všetko sú kategórie, v ktorých sa medzi sebou odlišujú nielen členovia spoločnosti ako takej, ale aj muži navzájom.
Všetky tieto faktory ovplyvňujú ich prežívanie a prispievajú k rôznorodým prejavom maskulinity, čo u mužov aj chlapcov ústi v pozitívne aj negatívne následky.
Americká psychologická asociácia (APA) sa preto od roku 2005 zaoberala hľadaním riešení, ako s mužmi po psychologickej stránke pracovať. V minulosti už zverejnila pre odborníkov niekoľko smerníc na prácu s konkrétnymi skupinami ľudí, napríklad etnickými menšinami, ale aj ženami a dievčatami.
Minulý rok v lete pribudli aj psychologické odporúčania pre mužov a chlapcov a jedným z pozoruhodných výstupov, na ktoré odborníci poukázali, je tradičná maskulinita.
Samovraždy, osamelosť, podlomené zdravie

Asi najlepším príkladom tradičnej a do veľkej miery aj toxickej maskulinity je veta – Vzmuž sa, chlapi neplačú.
Ide o prejavy, ktoré sú údajne typické pre mužské pohlavie a sú súčasťou pravidiel "správneho" muža – neukazovať emócie a slabosť, byť neohroziteľný a silný, neprejavovať sa žensky, dosahovať úspech.
Psychológovia, ktorí trinásť rokov zostavovali novú smernicu, však konštatujú, že práve tieto predstavy o mužnosti sú škodlivé a to z niekoľkých vážnych dôvodov.