Som trémistka a hrozne sa hanbím. Možno tak nepôsobím vždy a možno si to neuvedomia všetci, čo sa so mnou rozprávajú, no je to tak.
Patrím k ľuďom, ktorých niekedy pochytí hanba už pri predstave, že sa budú hanbiť.
Ukážte svetu, akí ste zraniteľní, inak strácate čas Čítajte Hanbím sa cudzích ľudí, bojím sa, že poviem alebo spravím niečo hlúpe a mám trému vystupovať na verejnosti.
Keďže som však akýmsi nedopatrením navštevovala konzervatórium - školu, ktorá zo mňa mala vychovať herečku (len keď to píšem, cítim stres a potia sa mi dlane), naučila som sa hanbu a trému maskovať.
Zvyčajne sa teda pred ľuďmi nerozplačem ani neutečiem, na verejnosti sformulujem zmysluplnú vetu a dokonca sa mi ani hlas netrasie, no zvyšok môjho tela reaguje po svojom.
Srdce mi tlčie ako o závod, v bruchu škvŕka, podlamujú sa mi kolená a na krku a hrudi mi vyrazia červené fľaky, ktoré vyzerajú, akoby som práve dostávala anafylaktický šok.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
