Režisérka Oteckov: Na základnej škole ma istý čas šikanovali

Vyštudovali ste slovakistiku a estetiku. Prečo ste sa rozhodli aj pre štúdium divadelnej réžie na VŠMU?

Ako sedemnásťročná som neverila, že by ma na VŠMU mohli vziať. U nás na východnom Slovensku koloval taký mýtus, že sa tam jednoducho nedá dostať a ja som mu podľahla.

Nemohla som však žiť bez umenia a literatúry, a tak voľba prirodzene padla na filozofickú fakultu.

Keď som potom nastúpila na VŠMU, všetko do seba zapadalo, bola som staršia, mala prirodzenú autoritu pred spolužiakmi hercami a najmä za sebou dejiny, filozofiu či umenovedné predmety, prečítané slovenské diela od stredoveku po súčasnosť a mohla sa naplno venovať vzdelávaniu v oblasti divadla.

Komediantkou som bola od útleho detstva a s tým nič nenarobíte, túžba tvoriť ma dobehla. Ako mi humorne povedal profesor Oliver Bakoš po štátniciach: „Kedz maš talent, ta še neubraniš.“

Stále je viac režisérov mužov ako žien. Boli vaše pracovné začiatky sťažené práve pre pohlavie?

Nedávno som čítala, že v Hollywoode pripadá na dvadsať mužov režisérov iba jedna režisérka. Žena režisérka je určite menšinová profesia, ale s predsudkami bojujú aj ženy v iných oblastiach.