Renesancia so sebou do Európy nepriniesla len novú filozofiu a umenie, ale zmenila aj spôsob myslenia a komunikácie.
Renesančný človek vyjadroval svoje myšlienky v národnom jazyku il volgare a túžil aj po konfrontácii s inými názormi, aby docielil harmóniu v disonancii a dosiahol názorovú toleranciu.
Na jej spríjemnenie začal podávať čašu vína, kvalitné jedlo, hudbu, pohľad na prírodu a krásne ženy. Priorita stolovania bola jasná: komunikácia.
Burgundský protokol a španielska etiketa

Občerstvenie plnilo len druhotnú funkciu. Kvalita stolovania, výber jedál a konverzácia dostali svoju podobu v Burgundsku, teda v oblasti dnešného Francúzska a Nemecka a sčasti aj Belgicka, Holandska a Luxemburska.
V 15. storočí išlo o najbohatší a najrozvinutejší štát Európy.
Za vlády burgundského vojvodu Filipa Dobrého vznikol súbor obradov a pravidiel, ktoré sa týkali stolovania a dodnes sú súčasťou kráľovského a diplomatického protokolu.
Burgundsko stratilo svoju samostatnosť v roku 1483 mierom v Arrase a jeho územie si medzi sebou rozdelili francúzsky kráľ Ľudovít XI. a nemecký cisár Maximilián I.
Dedičstvo Burgundska prevzali Francúzi a v priebehu historického vývoja sa im podarilo vytvoriť nadčasovú kultúru stolovania.
V roku 1660 nastúpil na francúzsky trón mladý kráľ Ľudovít XIV. Na rozvoj jeho osobnosti ako politika vplýval diplomat a kardinál Jules Mazarin a jeho matka Anna Rakúska.
Bola to práve táto španielska princezná, ktorá priniesla do Francúzska burgundský protokol a pravidlá stolovania a v tomto duchu vychovávala aj svojho syna.