História stolovania je plná kuriozít. Ako si s etiketou poradiť dnes?

Renesancia so sebou do Európy nepriniesla len novú filozofiu a umenie, ale zmenila aj spôsob myslenia a komunikácie.

Renesančný človek vyjadroval svoje myšlienky v národnom jazyku il volgare a túžil aj po konfrontácii s inými názormi, aby docielil harmóniu v disonancii a dosiahol názorovú toleranciu.

Na jej spríjemnenie začal podávať čašu vína, kvalitné jedlo, hudbu, pohľad na prírodu a krásne ženy. Priorita stolovania bola jasná: komunikácia.

Vypnúť reklamu

Článok pokračuje pod video reklamou

Zapnúť zvukVideo reklama

Burgundský protokol a španielska etiketa

Prečítajte si tiež: Pravidlá nosenia šperkov sú neúprosné. Odborníčka radí, na čo myslieť

Občerstvenie plnilo len druhotnú funkciu. Kvalita stolovania, výber jedál a konverzácia dostali svoju podobu v Burgundsku, teda v oblasti dnešného Francúzska a Nemecka a sčasti aj Belgicka, Holandska a Luxemburska.

V 15. storočí išlo o najbohatší a najrozvinutejší štát Európy.

Za vlády burgundského vojvodu Filipa Dobrého vznikol súbor obradov a pravidiel, ktoré sa týkali stolovania a dodnes sú súčasťou kráľovského a diplomatického protokolu.

Burgundsko stratilo svoju samostatnosť v roku 1483 mierom v Arrase a jeho územie si medzi sebou rozdelili francúzsky kráľ Ľudovít XI. a nemecký cisár Maximilián I.

Dedičstvo Burgundska prevzali Francúzi a v priebehu historického vývoja sa im podarilo vytvoriť nadčasovú kultúru stolovania.

V roku 1660 nastúpil na francúzsky trón mladý kráľ Ľudovít XIV. Na rozvoj jeho osobnosti ako politika vplýval diplomat a kardinál Jules Mazarin a jeho matka Anna Rakúska.

Bola to práve táto španielska princezná, ktorá priniesla do Francúzska burgundský protokol a pravidlá stolovania a v tomto duchu vychovávala aj svojho syna.