Na Štedrý večer Slovenská televízia už tradične prináša novú pôvodnú rozprávku. Tentoraz sa jej réžie ujal skúsený režisér Peter Bebjak, známy skôr svojimi kriminálkami a trilermi. V rozprávke nazvanej Vianočné želanie však, samozrejme, dobro zvíťazí nad zlom a hrozivými temnými silami. Proti démonickému čarodejníkovi Vlkanovi a nahluchlej ježibabe sa postaví nevidiaci kováč Martin a odvážna princezná Michaela v podaní Simony Kollárovej.
Ste veľmi mladá a už máte za sebou splnené sny mnohých dievčat. Boli ste vo finále Miss Slovenska, hráte princeznú v rozprávke, ktorá sa bude vysielať na Vianoce. Bol to aj váš sen, keď ste boli malá?
Keď som bola malá, chcela som byť princezná ako veľa dievčat. Ale nikdy som si nehovorila, že by som chcela hrať práve princeznú. Skôr, keď sa mi zdala nejaká postava vo filme zaujímavá, mne blízka, chcela som si ju zahrať.
Aká napríklad?
Veľmi sa mi páčia filmy s vojenskou tematikou a postavy, ktoré boli nejakým spôsobom vojnou zasiahnuté.
Naozaj? Aj keď ste boli dieťa?

Áno, aj keď som bola dieťa, zaujímala ma táto téma. Moja prastarká, ktorá zažila presídľovanie z Maďarska, mi o tom veľa rozprávala.
Vždy som veľmi rada počúvala jej príbehy. Rozprávala mi ich potajomky, lebo rodičia nechceli, aby som počúvala tie hrôzostrašné veci.
Ale mňa to vždy zaujímalo. Preto sa mi páčia postavy, ktoré majú v sebe väčšiu hĺbku. Ani mi nenapadlo, že by som si mala niekedy zahrať princeznú, ale keď to prišlo, uvedomila som si, že som to vlastne aj chcela, lebo sa mi zdala veľmi blízka.
Aká je vaša princezná?
Nie je to typická princezná, ktorá sedí na hrade a fintí sa. Je odvážna a má dobré srdce. Hneď, ako sa dozvie, že jej otec ochorel a potrebuje pomoc, vezme zodpovednosť do vlastných rúk a vydáva sa na nebezpečné dobrodružstvo, hoci vie, že sa odtiaľ ešte nikto nevrátil živý.
Nie je to teda princezná, čo čaká vo veži na princa, ktorý ju zachráni.
Práve ona je ako keby trošku tým princom. Tým synom, ktorého jej otec nikdy nemal.
Vy máte brata?
Nemám, ale vyrastala som s bratrancami, takže moje detstvo nebolo o hraní sa na princezné.
Nie ste teda jemná cukrová bábika?
Nie, aj keď na prvý pohľad si to veľa ľudí o mne myslí.
Hovorili ste, že ste nechceli byť princeznou, ale vždy ste si nejaké postavy predstavovali, takže ste chceli byť herečkou?
V podstate áno. Najprv som o tom nebola úplne presvedčená, ani som to nevedela pomenovať, keďže som nevyrastala v rodine, kde by sa život točil okolo herectva. Nikto z rodiny nie je v tom prostredí. Veľmi rada som si všeličo predstavovala.
Keď som bola malá, behala som po poli so psami a vytvárala som si rôzne príbehy. V živote som chcela robiť naozaj veľa vecí, nemala som jednu dominantnú. A ako som dospievala, postupne som zistila, že herectvo tým, aké je rozmanité, dáva možnosť vyskúšať si naozaj veľa vecí.
Okrem toho ma fascinuje proces, ktorým sa postupne dopracujem k novej postave. Zaujíma ma, kto to je, čo chce robiť, aký je jej cieľ, aké má sny a predstavy, za čo bojuje.

Ste v druhom ročníku, splnilo zatiaľ štúdium vaše predstavy?
Všetko som si predstavovala úplne inak. V škole zisťujem, aké je herectvo veľmi ťažké povolanie.