Kristína Tormová: Baví ma sledovať život, aj škaredosti sú jeho súčasťou

Aktivity a témy, ktorým sa venujete, sa týkajú v prvom rade materstva. Je to tak, odkedy ste sa sama stali matkou?

Každý sa venuje témam, ktoré sa ho týkajú. Nie je to nič premyslené. Je to absolútne spontánne. Vždy som písala články, vždy som mala stres z toho, že nemám tému, a tak som si dve témy porodila.

Nemala som v pláne sa tomu venovať, no naraz bolo všade naokolo toľko podnetov a inšpirácií, že medzi dojčením sa to spolu s mliekom nejako spustilo.

A ja som zistila, že sa medzi ženami a matkami cítim dobre. Že sme skvelá sekta. Teda, ak sa stretneme také tie s rovnakým nadhľadom a láskavým sarkazmom.

Vypnúť reklamu

Článok pokračuje pod video reklamou

Zapnúť zvukVideo reklama

Čo vás po pracovnej stránke momentálne zamestnáva najviac?

Ja už ani neviem. Samu ma to niekedy prekvapí. Dotočili sme druhú sériu seriálu Som mama. Ten bol mojou hlavnou pracovnou náplňou od januára.

Popritom som, samozrejme, písala, všeličo vymýšľala. Vymyslela som zopár koláčovských tričiek, vymyslela som polotovarový diár s názvom Blbovník, pár nápadov pre viaceré charitatívne projekty, občas si zahrala v divadle Letnú noc, občas som moderovala, laicky a rada sa venujem marketingu sociálnych sietí.

Teraz sa budem venovať odpočívaniu. Ešte sa to len učím a veľmi mi to nejde. A, samozrejme, časť svojho pracovného času venujem našej malej firme, ktorá vyrába krásne kryty na telefóny so slovenským dizajnom.

Väčšina inšpirácií pri každej z menovaných činností prichádza od mojich dcér.

(zdroj: Jana Liška)

Čo z toho všetkého vás baví najviac a čo je skôr „povinná jazda“?

Myslím, že všetko, čo robí človek ako na bežiacom páse, až do úplného vyčerpania, sa stane stereotypom.

Mám nevýhodu, že do všetkého sa púšťam naplno, s premotivovaným nadšením, a potom sa skoro unavím. Taká som povaha a obávam sa, že to nezmením. Tak aspoň striedam, vymýšľam, vždy sa nanovo inšpirujem.

Musím povedať, že mám rada všetky svoje práce. Asi preto, že ani jedna z nich nie je naozajstná práca, skôr moja vášeň či radosť, ktorá sa pretavila do pracovnej činnosti.

Fungujete na voľnej nohe s dvomi deťmi. Ako sa to dá zvládnuť?

Oveľa ľahšie ako keby som bola niekde zamestnaná na plný úväzok. Mám jasne stanovenú prioritu, ktorou je „mamovanie“.

To ma baví zo všetkého najviac a neberiem prácu, ktorá by mi zasahovala do tohto spoločného krehkého času s deťmi, ktorý nám už nikto nevráti. Je to o hubu, ale stále som presvedčená, že to stojí za to.

Neuvažujete, že by ste sa venovali aj dramaturgii, ktorú ste študovali?

Prečítajte si tiež: Saša Sarvašová: Zľakla som sa, že mám pracovať s tým arogantným Kukurom

Dramaturgiu som robila asi trikrát v živote. Ale povedzme si, ako to je.

Viem si samu seba predstaviť potichu sedieť tri mesiace každý deň štyri hodiny v divadle počas skúšok a občas niečo šepnúť režisérovi?

Asi by som samu seba dohrýzla od pasivity. Dramaturgiu som však nikdy neopustila.

Je o analyzovaní textu, písaní, čítaní, nápadoch a ich spracovávaní a to všetko robím. Síce inak, ale robím. Krátke texty na tričkách, knižky a vytáčanie blízkych analyzovaním ich slov.

A keby ste mali robiť rozhovor sama so sebou, čo by ste sa opýtali?

Asi by som sa sama seba opýtala, prečo si namiesto tých rozhovorov, ktoré dávam, radšej nečítam s čajom v ruke. Teraz som trochu sarkastická.