Chápavá škola: Ako do kolektívu zaradiť dieťa, ktoré je iné

Viete, čo je inklúzia? Problém s jej zabezpečením v oblasti vzdelávania detí so zdravotným znevýhodnením sa na Slovensku dlhodobo rieši len okrajovo.

Dokazujú to aj štatistiky, v ktorých sme sa v počte detí vzdelávaných v špeciálnych školách a triedach umiestnili na „chvoste“ rebríčka Európskej únie.

Na Slovensku sa až polovica detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami vzdeláva oddelene od svojich rovesníkov aj napriek tomu, že by mohli navštevovať bežnú základnú školu.

Formality bokom

Inkluzívne vzdelávanie je pre bežných ľudí často veľmi nejasným pojmom. V zahraničných školách je však bežnou súčasťou vzdelávania.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: S pozornosťou má problém čoraz viac detí. Čo robiť, keď vás nepočúvajú? Čítajte 

Viktor Križo, špeciálny pedagóg a odborník na inkluzívne vzdelávanie, vidí významný nedostatok v tom, že školy umelo „debariérizujú“ svoj priestor a myslia si, že tak splnili podmienku, aby mohli prijať aj dieťa so zdravotným znevýhodnením.

K inklúzii môže dôjsť len v prostredí, ktoré je schopné prijímať odlišnosti, otvoriť sa, ktoré je akceptujúce a podporujúce.

Popud na vytvorenie pozitívnej klímy musí prísť zhora. To, ako sa správa vedenie, ovplyvňuje neskôr aj správanie samotných učiteľov.

Ak pracujú v chápavom prostredí, v ktorom sa zamestnávateľ stará o ich potreby, pristupuje k nim akceptujúco, podporne a humanisticky, tento model správania pedagógovia prenesú aj do svojich tried.

Sú ochotní počúvať žiakov, lebo rovnaký prístup zažívajú v zborovni.

„Učiteľ, ktorý sám zažíva direktívny prístup, prichádza do triedy s tým istým direktívnym nastavením ako jeho nadriadení,“ upozorňuje Viktor Križo, špeciálny pedagóg, ktorý pôsobí na ZŠ Dubová.

Deti problém nemajú

„V celom humanistickom a inkluzívnom koncepte sa deti rodia s otvorenosťou pre druhých. Učím deviatakov a vidím, že deti túžia po akceptácii a podpore, takže veľmi rýchlo dokážu pochopiť druhých.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Nechápavé okolie a žiaden voľný čas. Ako sa žije s hendikepovaným dieťaťom? Čítajte 

Väčší problém s tým majú skôr rodičia. Keď máte nadané dieťa alebo dieťa, ktoré v škole exceluje, všetci ostatní sú tí, ktorí mu ubližujú alebo ho nejakým spôsobom ohrozujú,“ hovorí zo skúseností Križo.

Svoju triedu začal učiť v šiestom ročníku, dnes sú to deviataci. „Bola to veľmi ťažká trieda, kde bola polovica detí integrovaných.

Bolo v nej veľa agresivity, nepriateľstva, nenávisti medzi deťmi. Našli sa tam aj deti s Aspergerovým syndrómom.

Pol roka som ich učil schopnosti socializácie, učil som ich sedieť v kruhu. V ňom sme sa vždy ráno stretli, povedali sme si, kto sa ako má, a rozprávali sa.

Bolo veľmi ťažké naučiť ich navzájom sa počúvať a akceptovať,“ spomína špeciálny pedagóg.

Dnes je jeho trieda známa aj v ďalších školách. Tie k nemu posielajú svoje „problémové“ deti, aby inklúziu zvládol za nich. Jeho žiaci sú však už samostatní.

„Dnes už to nie je moja zásluha. Moji študenti pomáhajú novým deťom sami, prijímajú ich a pomáhajú im. Po čase už ani neviete, ktoré deti sú ,bežné ´a ktoré boli integrované,“ hovorí Križo, spoluzakladateľ Inklukoalície.