Žijeme v časoch, keď spoločnosť k mužom a ženám pristupuje oveľa rovnocennejšie než v predošlých generáciách. Niektoré stereotypy a normy sú však v ľuďoch stále silno zakorenené a prejavujú sa napríklad v tom, že na pleciach žien leží oveľa viac tlaku a práce – ako emocionálnej, tak aj tej fyzickej v domácnosti.
Správa Spojených národov z tohto roka odhaduje, že ženy robia približne 2,6-krát viac neplatenej práce než muži.
V praxi to znamená napríklad starostlivosť o deti a rodičov, varenie, upratovanie, vyzdvihovanie detí zo školy, staranie sa o financie a každodenný chod domácnosti a života, ale aj nenápadné veci ako pamätanie si narodenín, organizovanie rodinných stretnutí, zapisovanie dátumov schôdzok aj celkový neustály pocit zodpovednosti.
Výsledkom potom je, že majú menej času, aby sa angažovali v platenej práci alebo boli dlhšie v zamestnaní, čo ich ovplyvňuje aj ekonomicky.
Problémom však je, že všetky tieto činnosti, ktoré vykonávajú, sa len málokedy považujú za skutočnú „prácu“, hoci je niekedy rovnako, alebo aj viac náročná než bežné platené zamestnanie.
Zrútila by sa ekonomika

Azda najnáročnejším obdobím v roku, keď ženy môžu pociťovať emocionálnu záťaž a bremeno, sú vianočné sviatky.
Tie, ktoré žijú v heterosexuálnom vzťahu, majú podľa dát vyššiu pravdepodobnosť, že budú pre celú rodinu zaobstarávať darčeky, nakupovať potraviny a organizovať varenie či ozdobovať stromček, ale tiež myslieť na potreby ostatných členov rodiny.
Stálo by za polemiku zamyslieť sa nad tým, ako by vyzerali (nielen) Vianoce, keby sa ženy rozhodli, že sa tejto záťaže chcú zbaviť a do praxe by premietli oveľa vlažnejší prístup k ich "povinnostiam".