Je to každoročná sviatočná tradícia, ktorá odštartuje na Vďakyvzdanie a pokračuje až do Nového roku: pocit viny z jedla.
Zaseknutí medzi túžbou vychutnať si sviatočné dobroty a strachom z pribrania kíl navyše si ľudia zdieľajú staré rady ako "Najedzte sa predtým, než idete na večierok" alebo "Skúste sa zasýtiť zeleninou, než prídete k zvyšku bufetových stolov."
To všetko sú neradostné klišé, ktoré v skutočnosti nezaberajú. Potom idú títo ľudia 2. januára do fitness centra.
Ako dietologička a certifikovaná konzultantka intuitívneho jedenia som zistila, že moji klienti väčšinou spadnú do jedného z dvoch extrémov: buď sa vrhnú do hodovania alebo si nič nedoprajú.
Ja však viem, že existujú lepšie spôsoby, ako sa vysporiadať s nekonečnými večierkami, s kolegami pečúcimi koláčiky, s latté s vaječným likérom a s rodinnými príslušníkmi, ktorí do vás pchajú druhú (či tretiu) porciu.
Moje alternatívy? Dať si pauzu od rátania sacharidov a kalórií, ktorú sú „povolené“ a prestať označovať jedlo ako „dobré“ a „zlé“.
Miesto toho skúste radšej užitočný prístup – sústreďte sa na to, ako sa chcete cítiť, keď dojete, či na konci večierka a večere.

Výsledok? Cítite sa šťastnejšie, zdravšie a pokojnejšie. Tu je návod, aby ste to mohli tiež skúsiť.
Robte vedomé voľby
Často ľutujeme, čo sme zjedli, pretože sme jedli automaticky, lákaní chvíľkovými impulzmi a rozhodnutiami a túžbami iných („Ó, oni si dajú dupľu, tak si dám aj ja,“ či „Myslím, že by som mal ochutnať tento koláč... veď ho sami upiekli.“).
V tejto situácii sa spýtajte sami seba pár otázok: Čo pre mňa znamenajú sviatky?
Na ktoré jedlo sa teším každý rok? Ktoré jedlo zakaždým zjem, no keď sa obzriem späť, nemuselo by mi na tom tak záležať?
Zvyk, ktorý stojí za to si osvojiť pred každým jedlom či stretnutím, je spýtať sa samého seba, ako sa chcem cítiť, keď ho dojem.