Text pôvodne vyšiel v denníku Express, ktorý patrí pod The Washington Post.
Otázka: Z mojej manželky sa v posledných rokoch stal veľký lenivec. Všade po sebe necháva oblečenie, nestará sa o to, či je dom špinavý, naokolo ležia špinavé riady a nič nedokončí.
Všetko upratovanie robím ja a rozhorčuje ma, že vytvára toľko neporiadku a následne ide von s priateľmi. Keď sa s ňou o tom snažím rozprávať, robí zo mňa toho, kto ju kontroluje, vraví, že je dospelá a môže si robiť, čo chce.
Takže teraz si periem len vlastné oblečenie a hryziem si do jazyka, keď sa snažím udržiavať náš dom aspoň ako-tak reprezentatívny, keďže sa jej veci stále kopia. Ako o tom celom môžeme mať produktívnejšiu debatu? Sme spolu pätnásť rokov a ja už sa začínam obzerať po inom bývaní.

Odpoveď: Samozrejme, je pravda, že je dospelá a môže si robiť, čo chce. Vrátane toho, že si zničí manželstvo. No lajdáctvo či flákanie povinností, ktoré je zmenou od bežného správania, je často aj prejavom depresie alebo úzkosti. Môže byť teda užitočné sa v rámci debaty pozrieť na vec takto?
Nie v štýle - "Vlož dočerta už konečne tú misku do umývadla", ale -"O čo tu naozaj ide? Zdá sa, že už ti nezáleží na veciach ako kedysi." Druhá veta je obzvlášť vhodná vzhľadom na to, že na vás za iné výčitky väčšinou vyletí, alebo to tak aspoň vyzerá.
V tejto chvíli spolu nekomunikujete efektívne, bez ohľadu na to, kam odhodí svoje ponožky. Otázka znie, či chce pracovať na zlepšení situácie? A je ochotná zvážiť párovú terapiu, aby ste prestali zvažovať, že sa odsťahujete?
- - -
Otázka: Roky som bola bútľavou vŕbou pre kamarátku Kathy, ktorá sa mi sťažovala na hrozné pracovné podmienky. V posledných mesiacoch som sa však spoznala s jej kolegyňou Sarah, ktorá mi dala jasne najavo, že Kathy má veľké predsudky.
Situácie vraj nie je taká, ako mi ju vykresľuje a že ten dlhoročný otravný šéf zrejme vôbec nie je taký otravný. Frustruje ma, že Kathy mala tak dlho moje sympatie, ale nechcem zradiť Sarah, keby som Kathy povedala, čo som sa dozvedela.

Odpoveď: Nuž, nevieme, či sa predsudky Sarah a Kathy nedopĺňajú. Je pravdepodobné, že ani jedna nemá úplne objektívny pohľad (veď kto má?), takže si musíte nanovo definovať vašu rolu v tomto celom.
Nie ste ani sudkyňou v probléme pracovných krívd a ani naprávačkou problémov vašej priateľky. Vašou úlohou je počúvať a poskytnúť podporu. Súčasťou tej podpory je byť citlivým diablovým advokátom, čo bolo vaše právo už predtým, bez ohľadu na Sarah.
Nabudúce, keď Kathy vytiahne niečo, čo znie ako potenciálne prekrútený fakt, nepotrebujete byť vyzbrojená dôkazmi od Sarah, aby ste jej mohli poskytnúť alternatívny pohľad na vec. Skrátka to urobte.
"Môže byť pre tento problém nejaké iné vysvetlenie?" "Zdá sa, že toto je tvoj problém už dlhší čas, sú nejaké iné spôsoby, ako by si k tomu chcela pristupovať a o ktorých by sme mohli premýšľať?"
- - -
Andrea Bonior je klinická psychologička. Každý týždeň uverejňuje stĺpčeky v The Washington Post Express.