Aj deti v nemocnici sa chcú hrať. Môžu, ak budú mať s kým

Občas, keď kráčam po betónových schodoch smerom k detskej nemocnici na Kramároch, spomeniem si, ako Sting v pesničke Englishman in New York spieva o tom, že sa cíti v cudzom meste a krajine ako mimozemšťan. Angličan v New Yorku, aké nepatričné!

Prečítajte si tiež: Hovoríte stále iba áno? Raz vás to privedie do pekla Čítajte 

Ja by som si posledných niekoľko týždňov mohla spievať čosi ako „Som mimozemšťanka, som dospeláčka na detskom oddelení“.

Nepracujem ako lekárka ani zdravotná sestra, takže je to pre mňa tiež trochu zvláštne, nezvyklé a nové.

Pred nejakým časom som totiž pocítila potrebubyť užitočná a zároveň využiť svoj voľný čas zmysluplne.

Demonštrovať sebe aj druhým, že mám dobrú vôľu – veď nie je práve z týchto slovných základov poskladané slovo dobrovoľníctvo?

A tak som začala každý týždeň chodiť za deťmi do nemocnice. Keď mi bolo jasné, že sa im postarám o večerný program vďaka Klubu detskej nádeje, hlavnou výzvou bolo vybrať si oddelenie.

Ktovie prečo, keď sa povie dobrovoľníctvo s detskými pacientmi, všetci si hneď predstavia onkológiu.