Chceme byť dokonalí, máme z toho depresie. Čo s prehnaným perfekcionizmom?

Perfekcionizmus sa často chápe ako pozitívna vlastnosť, vďaka ktorej máme vyššie šance na úspech a dosiahnutie svojich cieľov s čo najlepším výsledkom.

Už menej sa hovorí o jeho negatívnych dôsledkoch, pri ktorých sa napĺňanie ambícií mení na nedosiahnuteľný cieľ. To preto, že v honbe za dokonalosťou si, paradoxne, prestávame veriť a podkopávame vlastný potenciál.

Tlak, ktorý na nás kladie spoločnosť, ale aj my sami, je čoraz väčší. Čo je ešte normálne a čo už je za hranicou zdravého perfekcionizmu?

Iná generácia, iné maniere

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Syndróm vyhorenia: Vážny problém, ktorý prichádza potichu Čítajte 

Podľa výskumov je perfekcionizmus (najmä u mladých ľudí, mileniálov) v súčasnosti na maxime. Thomas Curran a Andrew Hill uskutočnili v roku 2017 metaanalýzu miery perfekcionizmu za posledných takmer 30 rokov.

Išlo o prvú štúdiu, ktorá porovnávala túto črtu naprieč generáciami ľudí v USA, Veľkej Británii a Kanade. Jednoducho povedané, priemerný študent súčasnosti má vyššiu tendenciu byť perfekcionista než študent v 90. rokoch.

Autori špekulujú, že dôvodov môže byť niekoľko.

Ľudia v týchto kultúrach sú podľa nich väčšími materialistami a individualistami, navyše mladí čelia vysoko konkurenčnému prostrediu, nerealistickým očakávaniam od okolia a majú aj viac úzkostlivých a kontrolujúcich rodičov, než generácie pred nimi.

Príkladom zo surových dát je ten, že používanie sociálnych médií tlačí mladých ľudí do porovnávania sa s ostatnými, vďaka čomu sú nespokojní s vlastným výzorom a zhoršuje sa u nich sociálna izolácia.