Text pôvodne vyšiel v denníku Express, ktorý patrí pod The Washington Post.
Otázka: Ako zistím, koľko alkoholu je príliš veľa? Moja priateľka nikdy nie je opitá, ale každý večer potrebuje svoje víno. V minulosti som to považoval len za súčasť večerného rituálu a jej mentality.
V poslednom čase je však bez drinku nervózna a prvá vec, ktorú po práci urobí, je, že otvorí fľašu vína. Nechcem však zbytočne dramatizovať, až kým si nebudem istý, že ide o skutočný problém.
Vzťahová poradňa: Koľko práce si vzťahy vlastne vyžadujú? Čítajte Odpoveď: Myslím, že o tom môžete hovoriť bez toho, aby to znelo ako poplašná správa o nadužívaní návykových látok. A vlastne by ste to mali urobiť vo vlastnom záujme.
Koniec koncov, ak je po práci každý deň v strese a potrebuje sa uvoľniť, ide o problém sám o sebe.
Pokiaľ ide o alkohol, je určite namieste robiť si starosti a je úplne jedno, či budete vyzerať, že dramatizujete.
Problémom však môžu byť aj úzkosti, pracovný stres, zdravotné problémy, alebo mnoho iných vecí, pred ktorými stojí zato mať sa na pozore.
Skúste to takto: "Všimol som si, že v poslednom čase nie si vo svojej koži, je všetko v poriadku? Mohli by sme sa o tom porozprávať?“ A potom môžete nadhodiť, že akýkoľvek problém má, dá sa určite riešiť efektívnejšie, než pohárom cabernetu.
- - -
Otázka: Niektorí ľudia ma vedia veľmi vystrašiť a mám pred nimi trému. Napríklad jeden kolega, ktorý patrí do skupiny ľudí, s ktorými často obedujem. V hlave mám, že sú iní oveľa inteligentnejší, kvalifikovanejší alebo zaujímavejší ako ja a neviem sa s nimi rozprávať, a to ani vtedy, keď sa im páčim.
Iných ľudí staviam na piedestál a v ich spoločnosti strácam sebadôveru. Rád by som mal s nimi viac kontaktu, no hovorím s nimi minimálne preto, lebo som z nich nesvoj.
Vzťahová poradňa: Po maminej smrti už naša rodina nefunguje. Ako ďalej? Čítajte Odpoveď: Toto je zvláštny druh sociálnej úzkosti. Je možné ju zmierniť tak, ako akúkoľvek sociálnu úzkosť - tým, že sám seba pozdvihnete s pozitívnymi expozíciami a tie vám nakoniec pomôžu uvoľniť sa prostredníctvom interakcií.
V tomto smere pomáha systematická desenzibilizácia a jej techniky. Každý deň alebo počas každej obednej prestávky si urobte malú výzvu a niečo sa spýtajte toho človeka, z ktorého máte strach.
Prekonajte trému, povedzte jeden príbeh pred celou skupinou, nadviažte trochu viac očného kontaktu. Ak to budete robiť postupne, no vytrvalo, váš mozog bude čoraz spokojnejší s interakciami, ktoré vás teraz stresujú.
Tiež môžete využívať kognitívne techniky a zosadiť ľudí z ich piedestálov (nie kruto, samozrejme) a urobiť z nich skutočných ľudí. Prestaňte porovnávať svoje reálne ja s ich idealizovaným: Niet pochýb o tom, že aj oni niekedy dostanú črevnú virózu, občas hovoria hlúpe veci a strácajú svoje kľúče od auta. Rovnako, ako my ostatní.
- - -
Andrea Bonior je klinická psychologička. Každý týždeň uverejňuje stĺpčeky v The Washington Post Express.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
