Vy nie ste stúpenkyňou klasickej výučby, meníte jej filozofiu, nemáte rada tabuľu a netvárite sa, že ako učiteľka viete všetko. Prečo?
"Lebo nechcem svojich žiakov kontrolovať, či dávali na hodine pozor, či sa učivo nabifľovali.
Mne záleží na tom, aby aktívne prenikali do skúmaného objektu alebo javu, aby bádali.
Učiteľ nemá deťom hovoriť všetko sám, treba im dať priestor, aby si to vedeli samy odskúšať na vlastnej koži. Ja priam trvám na tom, aby sa k mnohým veciam samy dopátrali."
Nie je za vaším úsilím o zmenu klasickej výučby aj fakt, že ako dieťa ste sa v základnej a strednej škole na vyučovaní nudili?

"Áno je to tak, nudila som sa a vyrušovala som. Dokonca som mala v druhom ročníku učiteľku, ktorá ma preto bila palicou po rukách – písal sa rok 1984!
Ja som presne ten prípad žiaka, ktorý vyrušoval, lebo dokázal veci urobiť oveľa rýchlejšie ako ostatní, a nevedela som, čo mám potom v triede robiť.
Neskôr som si však uvedomila, že kritizovať prácu učiteľa je jednoduché, ale prebudiť ich z pasivity a letargie je už iný stupeň."
A tak ste sa rozhodli postaviť sa za katedru a vyskúšať si učiteľstvo vraj už ako stredoškoláčka.
"Prvú pedagogickú skúsenosť som získala ako študentka strednej zdravotníckej školy.
Najskôr som doučovala spolužiakov angličtinu a potom mi vedenie školy doučovanie zmenilo na niekoľko hodín riadnej výučby angličtiny. Vtedy som si uvedomila, že sa mi to páči a že sa tomu chcem venovať."

Pôvodne ste sa podľa rodičov mali stať zdravotnou sestrou. Lenže po maturite ste išli študovať umelú inteligenciu. Dievčat tam bolo vtedy minimum.
"Na zdravotnú školu som išla kvôli rodičom, ale sami postupne zistili, že ma to nebaví. Tie štyri roky ma síce ľudsky obohatili, ale stále ma to ťahalo k technike.
Volila som si medzi robotikou a umelou inteligenciou, nakoniec vyhrala druhá voľba.