Minulé Vianoce skolili syna horúčky. Pokúšať sa kontaktovať jeho pediatričku s roztomilým ruským prízvukom, ktorého sa nezbavila ani po desaťročiach strávených na Slovensku, nám neprišlo ako najlepší nápad.
Zavolali sme detskú výjazdovú pohotovosť a trpezlivo zrážali teploty.
Onedlho vstúpili do nášho bytu dvaja lekári z blízkeho východu.

Nie, neznásilnili ma v chodbe a ani naše dieťa nezabili.
Celkom to s ním vedeli, predviedli mu pár trikov a aj napriek masívnemu odporu, ktoré dokáže mrzuté dieťa vyvinúť, sa im podarilo vyšetriť ho.
Vianočné koláčiky si nedali a ponáhľali sa zachraňovať ďalšieho malého slovenského kresťana, ktorého na Štedrý deň zmohla viróza.
Iná zábavná príhoda. Pred viac ako dvadsiatimi rokmi sa môjmu známemu stala hlúpa nepríjemnosť.
Zopár pohárov (alebo litrov?) britského piva anulovalo jeho súdnosť a dobré mravy a keď si v londýnskom McDonalde zaháňal opilecký hlad, informoval svojich dvoch slovenských kamarátov, čo všetko by s tou anglickou bleduľou za kasou vedel robiť.