Čítať príbehy tých žien je bolestivé aj pre tie najsilnejšie povahy. Rozprávajú o barbarstve, o tom, ako im nezabrala anestézia, ako cítili každý zárez píly do ich tela a lámanie kosti, ako omdlievali a mysleli si, že zomrú.
Znie to ako beštiálne mučenie zo stredoveku, pritom malo ísť iba o obyčajný pôrod v druhej polovici 20. storočia. Pôrod, pri ktorom sa použil zákrok s mrazivým a strašidelne znejúcim názvom – symfyziotómia.
Lekári k nemu pristupovali ako k východisku v situácii, keď cisárske rezy ešte neboli bezpečnou operáciou a keď hrozilo, že matka aj s dieťaťom umrú. Namiesto smrti ich však väčšinou čakali trvalé následky.
Kontroverznú procedúru vykonávali predovšetkým v Írsku a odhaduje sa, že ju od štyridsiatych do osemdesiatych rokov bez súhlasu podstúpilo okolo 1500 tamojších žien.
A teraz vás otvoríme. Úplne

Keď Mary zistila, že je tehotná, mala 23 rokov a písal sa rok 1981. Vydatá bola presne tri roky a na dieťa sa veľmi tešila.
Už predtým ju sestry strašili, že priviesť ho na svet nebude prechádzka ružovou záhradou, skutočnosť však bola ešte oveľa desivejšia. Aj vyše tridsať rokov neskôr totiž Mary cíti dôsledky svojho prvého pôrodu.
„Rodila som už veľmi dlho a mala som také bolesti, že som iba kričala a stonala. Začala som byť hysterická. Spomínam si, ako prišla sestrička, dala mi facku a povedala mi, aby som sa dala dokopy,“ zaspomínala si pred niekoľkými rokmi pre Guardian.
To však bol iba začiatok. Krátko nato prišiel doktor, dal jej injekciu a rajský plyn a vzal ju do inej miestnosti. Nohy jej zviazali do strmeňov a z oboch strán ju držali sestričky. „Lekár stál na konci mojej postele s veľkou a dlhou striebornou vecou,“ opisovala Mary.