Text pôvodne vyšiel v denníku Express, ktorý patrí pod The Washington Post.
Otázka: Chodím s mužom, ktorý sa pred pár rokmi rozviedol. Ja som nikdy nebola vydatá. Problém je, že keď sa porovnám s jeho bývalou manželkou, cítim sa ako malé dieťa.
Je odo mňa len pár rokov staršia, no je oveľa pokročilejšia vo svojej kariére, uznávaná vo svojej komunite, vlastnili spoločný dom, mali oveľa viac finančných zdrojov ako ja a tak podobne.
Milujem svojho priateľa, ale cítim sa úplne nepatrične, že mám ísť v šľapajach tejto dospelej ženy. Viem, že to znie hlúpo.

Odpoveď: Ale vy naozaj nemusíte ísť v šľapajach tejto „dospelej“ bývalej manželky. Ak by potreboval repliku svojej ex, nerozviedol by sa.
Vaše obavy neznejú hlúpo a predpokladám, že vaše zhadzovanie seba samej je len ďalší spôsob, ako sa cítiť malá. Je prirodzené, že sa porovnávate s niekým, kto sa zdá byť taký „veľký“ ako bývalý partner súčasného partnera.
No je tu jedna vec: Jej manželstvo s vaším priateľom nefungovalo. Zlyhalo a definitívne sa skončilo.
Každý vzťah je úplne individuálny a neexistuje nič a nikto, kto by ho mal posudzovať. Snažte sa byť otvorená, povzniesť sa nad to a byť takou, akou ste. Uvedomte si, že môžete disponovať dobrodružnosťou a flexibilitou, ktorú staršia a viac usadená osoba mať nemusí.
A napokon vám odporúčam stráviť viac času zaujímaním sa o to, či tento vzťah spĺňa vaše potreby, než o to, či chcete súťažiť so ženou, ktorá už jeden zápas prehrala.
- - -
Otázka: Čo mám robiť, ak moja rodina vie, že niečo nie je v poriadku, ale ja ešte nie som pripravená s nimi hovoriť? Konkrétne ide o môjho manžela a jeho gamblerstvo. Práve to zničilo naše manželstvo, ktoré však ešte stále trvá.
Moji príbuzní, ktorí síce žijú ďaleko, ale pravidelne si píšeme a telefonujeme, už vedia, že niečo nie je v poriadku a pýtajú sa ma na to. Všetci sa počas sviatkov stretneme.
Ja ale stále rozoberám svoje pocity a nie som pripravená o tom hovoriť. A už vôbec nie som pripravená na nevyžiadané rady.

Odpoveď: Najdôležitejšie je vytýčiť si hranice: „Viem, že viete, že prechádzame náročnou situáciou, som vďačná za to, že na mňa myslíte, ale nie som pripravená, aby sme to teraz riešili.“
Áno, môže to vyvolať ďalšie otázky, ale potom sa budete cítiť slobodnejšie a pevnejšie, pretože ste si už stanovili priestor, kam ich nevpustíte.
Alebo takto: „Viem, že musíte byť zvedaví, ale pre mňa nie je dobré teraz o tom hovoriť. Veľa sa toho teraz stále deje a jediné, čo potrebujem, je priestor pre seba. Dúfam, že to pochopíte.“
A ak to nepochopia, začnite jednoducho hovoriť o futbale.
- - -
Andrea Bonior je klinická psychologička. Každý týždeň uverejňuje stĺpčeky v The Washington Post Express.