Pulty drogérií v bývalom Československu sa ani zďaleka neprehýbali toľkými druhmi produktov, ako to poznáme dnes.
Krémy, šampóny, vône i dekoratívna kozmetika sa v socialistických kúpeľniach obvykle nachádzali maximálne v jednej značke a ženy aj muži, ktorí sa o seba chceli starať, sa občas museli vynájsť.
Navyše v päťdesiatych rokoch sa výrazná krása u žien ani nenosila, základom bolo slúžiť politickým ideálom, byť správnou robotníčkou či gazdinou, ktorá si luxusnú kozmetiku a rôzne „rozmarné“ prípravky nemohla dovoliť. To všetko sa menilo až rokmi.
Starostlivosť o vlasy

Nedostatok tovaru sa v určitom období prejavil napríklad aj v deficite toaletného papiera, ktorý rodiny niekedy museli nahrádzať natrhanými novinami. Chýbajúce kozmetické prípravky, ktoré vo svete zažívali svoj prvotný boom, zase ženy nahrádzali inými „vychytávkami“.
Tak napríklad účesy si dámy tvarovali pomocou piva či cukrovej vody a až päťdesiate roky priniesli prvý lak na vlasy – Taft, ktorý vyrábala spoločnosť Astrid Praha v spolupráci so západonemeckými firmami. Neskôr sa k nemu pridala značka Lybar.
V roku 1947 sa začala aj éra farbenia vlasov doma, značka Schwarzkopf vtedy vyvinula prvú farbu na vlasy na domáce použitie Palette Color.
Samostatnou kapitolou boli aj šampóny. Dnes máme na výber desiatky druhov podľa typu vlasov, kedysi však celá rodina používala iba jeden, zväčša žihľavový od značky Dixi, prípadne poslúžila brezová voda.