Text pôvodne vyšiel v denníku Express, ktorý patrí pod The Washington Post.
Otázka: Randím s mužom, pri ktorom cítim, že by som doňho mala byť zbláznená. Má všetky vlastnosti, ktoré som vždy u muža chcela. A napriek tomu necítim to vzrušenie, ktoré by som asi mala. Moji priatelia si myslia, že je oveľa lepší ako chlapi, s ktorými som bola v minulosti. No tu jednoducho nie je žiadna iskra. Čo ak ma priťahujú iba muži, ktorí pre mňa nie sú dobrí? Ako dlho mám tomuto dávať šancu?
Odpoveď: "Neviem na ňom nájsť nič zlé." Wau! To by si zaslúžilo šampanské! No teraz vážne, chápem, že je rozumné túto osobu chcieť, no ľudia sa nezamilovávajú do odškrtnutých políčok na zozname vlastností, zamilovávame sa do ľudských bytostí.

Ak vo vás tento muž nevzbudzuje iskru, nuž, je to dôležitá vec a vôbec sa za to nemusíte cítiť previnilo. Je tiež možné, že iskra príde až časom, no nemožno ju vynútiť a on nemôže celý čas veriť, že je medzi vami niečo, čo tam v skutočnosti nie je.
Je možné, že máte za sebou históriu vzťahov, v ktorých vás priťahovali "nie veľmi dobrí chlapi" a ktorú by ste mali zvážiť? Áno.
Ale nie som si istá, nakoľko sú vaši priatelia objektívni, alebo čo znamená, že tento je "oveľa lepší", keď ho porovnáte s tými z vašej minulosti. Je to len boj v zoznamoch ideálnych vlastností, pri ktorom kladiete príliš veľký dôraz na vonkajšie, povrchné veci? Alebo sa k vám títo bývalí partneri v skutočnosti nesprávali veľmi pekne a to je situácia, ktorá sa u vás neustále opakuje? Ak B je správne, rozhodne to stojí za preskúmanie.
No teraz si zapamätajte jedno - tento Pán Pravý, z ktorého nie ste tak celkom paf, vôbec Pánom Pravým nie je.
- - -
Otázka: Moja sestra vždy odignoruje moje narodeniny, hoci ja jej vždy posielam darčeky, keď má narodeniny ona. Keď jej to vytknem, vždy povie, že je to šialené obdobie v roku. No áno, moje narodeniny sú práve v takom období, no práve preto by sa na to mohla pripraviť a naplánovať to. Veď ja ani nepotrebujem darčeky, no to, že na mňa zabudne, ma raní. Prečo to nedokáže pochopiť?

Odpoveď: Stavím sa, že to chápe, no pre nejasný dôvod prosto len nemá motiváciu s tým niečo urobiť. Tak si povedzme trochu viac o tom, že ste jej to "vytkli". Spravili ste z toho hádku, zahanbili ste ju, že sa nespráva recipročne?
Alebo ste k tej téme prišli síce zo zraniteľného, ale empatického základu a dali ste jej najavo, že síce nerobí veci nesprávne a nepotrebuje alibi, ale vás to každý rok raní a chcete nájsť spôsob, ako to napraviť?
Takýto problém si vyžaduje diskusiu a hľadanie riešenia, nie obviňovanie. Možno nakoniec dospejete k tomu, že musíte rešpektovať jej limity a obmedzenia, alebo to bude o tom, že ona spraví, čo musí spraviť, aby uznala, čo jej hovoríte. No aj pre ňu by malo ísť o čosi hlbšie. Tak či onak, jedinou cestou je rešpektujúca a úprimná konverzácia.
- - -
Andrea Bonior je klinická psychologička. Každý týždeň uverejňuje stĺpčeky v The Washington Post Express.