Vzťahová poradňa: Mama a švagriná sa pohádali a mňa ťahajú do konfliktu

Text pôvodne vyšiel v denníku Express, ktorý patrí pod The Washington Post.

Otázka: Moja matka a švagriná sa strašne pohádali. Konflikt zrejme vznikol tak, že mama kritizovala švagrinú kvôli výchove detí (viem si to živo predstaviť) a ona potom zrušila jej pozvanie na synovcovu narodeninovú oslavu.

S oboma mám dobrý vzťah a obe ma kontaktujú, aby si sťažovali na tú druhú. Žijem v inej krajine a nechcem byť do toho zapletená. Mám ale pocit, že sa na mňa budú hnevať, ak nezaujmem stanovisko.

Je to ešte horšie, ako by som si mala vyberať jednu stranu. A ak by vás to zaujímalo, môj brat – švagrinin manžel, mi s tým vôbec nepomôže.

Odpoveď: Poďme si to vyjasniť: Ak sa rozhodnú hnevať sa na vás za to, že sa nezapojíte do vojny v ich konflikte, potom je to ich problém a nie váš.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Vzťahová poradňa: Moja žena ma stále kontroluje, čo mám robiť? Čítajte 

Ak ste s nimi mali doteraz dobré vzťahy, potom máte predpoklady na to, aby ste začali úctivý ale rozhodný rozhovorom o tom, že hodláte zostať mimo ich spor.

To však neznamená, že nemôžete byť nápomocná. Naozaj by ste ich mali povzbudzovať k tomu, aby ste vylepšili svoje komunikačné zručnosti, aby sa vedeli nadýchnuť a začali odznova v pokojnej diskusii.

Svojej mame môžete povedať, že niekedy vie byť poriadne kritická a povzbudiť ju k tomu, aby rešpektovala švagrininu perspektívu. Švarginej zas povedať, že vnukove narodeniny, by rozhodne nemala používať ako rozbušku. Takže im povedzte, že zostanete bokom. Vyberte si stranu zdvorilosti, riešenia problémov a empatie.

A ak vás to zaujíma, povedať, že váš brat „s tým vôbec nepomôže“ je absurdné. Ak ide o jeho matku a manželku, ktoré spolu majú napätý vzťah, je to jednoducho neprípustné.

---

Otázka: Trvá mi veľmi dlho, než niekomu odpustím. Niekoľko ľudí mi už povedalo, že sa stále zožieram a že neviem nechať veci tak. Môj priateľ hovorí, že je to vyčerpávajúce.

Naozaj nechcem byť taká, ale cítim sa aj keď ma niekto ublížil, musí to naozaj odčiniť, aby som mu bola schopná odpustiť. Takže časť mňa si nemyslí, že je to moja vina. Chcem na tom ale pracovať.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Vzťahová poradňa: Som závistlivá osoba a tajne sa teším z nešťastia druhých Čítajte 

Odpoveď: Chcieť na tom pracovať, je dôležité a je to aj pôsobivé. Je pochopiteľné, že nemôžete vidieť, že hnev, ktorý vy na nejakej úrovni považujete za oprávnený, je v skutočnosti veľmi dysfunkčný.

Pravdepodobne ide o vzor, ​​ktorý pochádza z nejakého vášho zlého, dlhodobo používaného modelu správania: pocit sebaobviňovania, pocit, že nemáte to, čo si zaslúžite, alebo presvedčenie, že ľudia nespĺňajú vaše štandardy. Alebo možno máte dlhotrvajúce neliečené zranenia.

Neschopnosť odpustiť môže tiež vychádzať z negatívneho zmýšľania, ktoré často sprevádza úzkosť alebo depresiu. Dobrý terapeut vám môže pomôcť zistiť to.

- - -

Andrea Bonior je klinická psychologička. Každý týždeň uverejňuje stĺpčeky v The Washington Post Express.