Keď varí muž: Prečo sú mnohé polotovary lepšie ako domáce jedlá? Z nostalgie

Sedieť dlhé hodiny v aute s niekým, koho na začiatku veľmi nepoznáte, je vždy zaujímavá skúsenosť.

Nedávno som viezol v aute svoju známu, matku rodiny, ktorá mi rozprávala o tom, ako nakupuje potraviny.

Svoju dcéru a svojho manžela kŕmi priam ukážkovo. Ovocie kupuje cez e-obchod od malých slovenských farmárov, v Petržalke našla dodávateľov mäsa z južného Slovenska so silným prízvukom, chlieb tiež nekupuje len tak hocijaký a ten sa natiera zásadne domácim džemom.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Keď varí žena: Dajte už pokoj s chia pudingami, foťte aspoň sacherku Čítajte 

Takáto strava je, samozrejme, obdivuhodná. Stojí to trochu viac námahy a peňazí, ale na stole sa potom ocitajú mimoriadne kvalitné produkty.

Ten prívlastok „lokálny“ znie síce veľmi hipstersky, ale v preklade znamená, že tá surovina nemusela byť špeciálne upravovaná na to, aby prežila dlhú cestu či skladovanie – a mohla dozrieť na strome či kríku.

U nás doma sa kedysi dávno piekol chlieb v tej malej robotizovanej pekárničke, do ktorej ste večer nasypali múku, kvasnice a vodu, zapli časovač a ráno sa zobudili na vôňu čerstvo upečeného chleba.

Ten síce krásne voňal, ale jeho chuť, textúra a čudný kvádrovitý tvar sa nedokázali vyrovnať chlebu a pečivu, ktoré predávali na konci ulice v našej žitnoostrovskej pekárni.