Text pôvodne vyšiel v denníku Express, ktorý patrí pod The Washington Post.
Otázka: Čo by ste mali spraviť, keď viete, že vaša manželka je veľmi kontrolujúca osoba, no ona to popiera alebo sa takto skrátka nevidí, hoci ostatní ju tak vidia?
Odpoveď: To je práve častý problém kontrolujúcich vlastností: chcete vidieť veci len vlastnou optikou a neveríte, že aj potreby druhých ľudí sú dôležité, pričom si svoje správanie ospravedlňujete tým, že ich perspektíva je nesprávna alebo nepodstatná. Nanešťastie toto nie je žiadna vážna zápletka.

Musíte sa skrátka rozhodnúť, či takto chcete žiť. Čo si myslíte, že si vo vzťahu zaslúžite? (Poradím vám: prinajmenšom to asi nie je byť neustále pod kontrolou.)
Takže koľko rozhovorov sa s manželkou pokúsite mať? Vyskúšate ju dostať do poradne pre páry? Dáte jej ultimátum? Necháte, aby sa najprv pokúsila urobiť malé zmeny?
Iba vy sa môžete rozhodnúť, čo je najlepšie, no najsilnejšie sa sám budete cítiť, keď si dodáte trochu podpory.
Oprite sa o ľudí, ktorým dôverujete a ktorí vedia, o čo ide, prípadne zvážte aj profesionálne poradenstvo pre vás samotného. Ak vaša žena nie je ochotná sa pozrieť na svoje správanie a zmeniť svoje spôsoby, potom odísť z tohto vzťahu isto nebude ľahké, no o to viac to bude stáť za to.
- - -
Otázka: Povedala som svojej kolegyni, že v blízkej dobe podstúpim istú zdravotnú procedúru, ktorá si bude vyžadovať veľa času na rehabilitáciu. Boli sme si blízke, a tak som jej to povedala v rámci súkromia, nie v rámci pracovných záležitostí.
Priznala sa mi však, že jej to vykĺzlo pred šéfom, keď sa rozprávali o tom, kto prevezme blížiaci sa pracovný projekt. Teraz sa cítim zradená. Nechcela som, aby to náš šéf vedel, kým to nebude úplne nutné - väčšinou rád preháňa a ľuďom nedáva robiť projekty, keď ich nebudú robiť na 150 percent. Ospravedlnila sa mi, no stále som naštvaná.

Odpoveď: Niet pochýb o tom, že to pokazila, no rýchlo sa vám priznala a ospravedlnila sa. Rešpektujte to. No môžeme tiež rešpektovať váš pocit hnevu a zrady.
Takže v prvom rade si spravte kontrolu škody u svojho šéfa - hovorte s ním priamo a jasne o tom, ako táto zdravotná procedúra ovplyvní vašu prácu, načrtnite mu vopred ciele vašej konverzácie a oznámte mu, že je vašou prioritou byť zahrnutá v určitých pracovných projektoch.
Čím skôr tento rozhovor budete mať, tým viac môžete udržať šéfovu reakciu v rozumnej miere a nevybočiť zo svojej cesty. Potom sa porozprávajte aj so svojou kolegyňou o tom, ako si ceníte jej ospravedlnenie, no potrebujete čas, aby ste spracovali, ako sa veci vyvinuli. A napokon si dovoľte prehodnotiť hranicu medzi osobným a profesionálnym priateľstvom v práci, najmä s ľuďmi, ktorí sú náchylní robiť podobné chyby ako vaša kolegyňa.
- - -
Andrea Bonior je klinická psychologička. Každý týždeň uverejňuje stĺpčeky v The Washington Post Express.