Na rozdiel od mužov homosexuálov, ženy milujúce iné ženy dlho zostávali akousi šedou zónou ľudskej sexuality.
Keďže ženy v priebehu histórie nemali rovnakú slobodu a nezávislosť ako muži, len zriedkakedy mohli samy vytvárať a iniciovať vzťahy.
Na druhej strane však platilo, že muži homosexuáli boli postihovaní oveľa tvrdšie a častejšie ako ony. Vzťah mužov sa považoval za sodomiu, hriech proti Bohu a prírode a často bol trestaný smrťou.
Ženské spolužitie sa vnímalo prirodzenejšie, často ako výsledok pragamtického rozhodnutia dvoch starých dievok, ktoré nemali šťastie založiť si rodinu. Ak sa aj prišlo na to, že ženy spolu žijú ako partnerky, spoločnosť na ne hľadela skôr ako na psychicky choré a rodovo zmätené než hriešne.
Prečítajte si tiež: Najkrajšie ženy histórie: Pozrite sa na krásu, ktorá odolala času Čítajte Žien, ktoré boli v minulosti, zhruba do polovice dvadsiateho storočia, ochotné priznať, že majú plnohodnotný vzťah s inou ženou, bolo veľmi málo.
Situácia sa čiastočne uvoľnila až v dvadsiatom storočí, keď sa ženám otvorili brány k vysokoškolskému vzdelaniu či volebnému právu a spoločnosť ich začala rešpektovať ako plnohodnotné členky.
Úlohu zohrala aj dekriminalizácia homosexuality a jej vyškrtnutie spomedzi psychických chorôb.
Verejné priznanie sa k homosexualite, angažovanie sa v prospech komunity, politické či umelecké pôsobenie je však pre mnohé homosexuálne ženy ťažké. Nájdu sa našťastie aj výnimky, ktoré svojim pozitívnym príkladom posúvajú hranice tolerancie dopredu. Pozrite si ich v našej galérii.
Článok pokračuje pod video reklamou
Viac na Nanicmama.sk
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
