Paula sa krátko po veľmi impulzívnej svadbe sťahuje do domu, v ktorom zažila traumatizujúcu udalosť - vraždu svojej tety. Hoci jej dom naháňa hrôzu, milujúci manžel ju presvedčí, že ich spoločná láska ho premení na domov.
Onedlho sa však v dome začnú diať zvláštne veci. Paula objavuje a následne stráca veci, počuje kroky a dokonca sa zdá, akoby lampy v dome žili vlastným životom. Manžel začína mať obavy o jej duševné zdravie, snaží sa ju izolovať od ľudí, ktorí by ju mohli rozrušiť a angažuje sa vo veci jej okamžitej hospitalizácie.
Našťastie, Paula napokon zistí, že bola obeťou nebezpečnej psychickej manipulácie.
Tá dodnes nesie meno podľa divadelnej hry Patricka Hamiltona a neskoršieho slávneho filmu s Ingrid Bergmanovou – Gaslighting. Rozhodne však nejde len o filmový scenár. Gaslighting je totiž častým spôsobom psychického zneužívania.
Vo vzťahoch aj v politike

O gaslightingu sa čoraz častejšie hovorí aj v celospoločenskej rovine. Popieranie či relativizovanie pravdy je, žiaľ, bežnou súčasťou politického boja. Najčastejšie sa o tomto type manipulácie hovorí v súvislosti s americkým prezidentom Donaldom Trumpom (písali o ňom napríklad v CNN, Washington Post alebo Teenvogue).
Najviac sa však gaslighting objavuje ako súčasť dysfunkčných partnerských vzťahov. Ide o správanie, pri ktorom jedna osoba postupne manipuluje druhou tak, aby nad ňou získala kontrolu.