Prvýkrát sa ten názov objavil v magazíne National Geographic v roku 2005. Autor a bádateľ Dan Buettner vo svojom článku hľadal tajomstvo dlhého života, pričom vo svete našiel niekoľko geografických oblastí, v ktorých ľudia žijú najdlhšie a zrejme aj najzdravšie a najšťastnejšie.
Tieto oblasti nazval modré zóny - svoje meno získali podľa modrých kruhov, ktoré spolu s ďalšími výskumníkmi nakreslili okolo prvých takýchto miest, ktoré sa im podarilo identifikovať.
Medzi mestá, v ktorých dĺžka života ďaleko presahuje celosvetový priemer 71 rokov, patria provincia Ogliastra na talianskej Sardínii, japonský ostrov Okinawa, mesto Loma Linda v Kalifornii, polostrov Nicoya v Kostarike a grécky ostrov Ikaria. Aj výskumy dokazujú (1, 2), že v týchto oblastiach žije alebo žilo množstvo ľudí nad sto rokov.
Malé a jednoduché rozhodnutia

Je jasné, že za dlhovekosť nemôže iba samotné miesto ako také, alebo dobrá genetika, ale tiež spôsob a životný štýl, akým ľudia žijú.
Výskumníci vrátane spomínaného Buettnera sa pokúsili zistiť, v čom môžu modré zóny inšpirovať zvyšok sveta.
O tomto fenoméne napísali aj niekoľko kníh, ktoré sa snažia pretaviť do všeobecných odporúčaní to, nakoľko sú najdlhšie žijúci obyvatelia planéty aktívni, čo jedia a pijú, aké vyznávajú hodnoty, aký je ich postoj k životu, Bohu, akým zlozvykom sa vyhýbajú a v čom vlastne tkvie ich recept na život.
"Žiť dlhšie a cítiť sa lepšie je sumárom niekoľkých malých jednoduchých rozhodnutí, ktoré môžete začleniť do vášho života," hovorí Dan Buettner.
Nemusíte ich pritom robiť všetky naraz, no aj intuitívne pocítite, že ide o kroky, ktoré by človek od zdravého životného štýlu očakával. Patria medzi ne nasledujúce zvyky:
1. Majte svoju pravidelnú fyzickú aktivitu
Spravte si z nej rituál a nie, vôbec nemáme nutne na mysli chodenie do posilňovne. Ide o to, aby ste mali v každodennom živote fyzickú rutinu, ktorú si udržíte dlhodobo. Môže ísť o záhradkárčenie, prechádzky, bicyklovanie, turistiku a hoci aj rúbanie dreva. Napríklad v modrých zónach v Nicoyi a Okinawe sa starší ľudia stále takýmto aktivitám venujú.
2. Jedlo, ktoré vám dodá, čo treba
Namiesto toho, aby ste sa sústredili na to, čo zo svojej stravy vyškrtnete, zamerajte sa radšej na to, čo do nej pridáte. Takto oveľa prirodzenejšie prejdete na nový spôsob stravovania. Ľudia v modrých zónach jedia množstvá zeleniny (aspoň päťkrát denne), strukovín (fazule, hrášku, šošovice, cíceru), celozrnných potravín, orechov, rýb a vyhýbajú sa prehnanému príjmu mäsa. Navyše si v niektorých modrých zónach užívajú vždy podvečer aj pohárik vína!