Vzťahová poradňa: Manžel si píše so svojou bývalou. Žiarlim a štve ma to

Text pôvodne vyšiel v denníku Express, ktorý patrí pod The Washington Post.

Otázka: Nedávno som zistila, že môj manžel si cez Facebook píše s expriateľkou z vysokej školy. Vlani na jar mali stretávku, ale nepovedal mi, že sú znova v kontakte. Na Facebooku vidím, že mu komentuje každý jeden príspevok.

Spýtala som sa ho na to a on povedal, že nikdy necítil potrebu mi o tom povedať, lebo o nič nejde. Chodili spolu počas celej strednej školy a rozišli sa až po prvom ročníku na vysokej. Ich rodičia si dokonca mysleli, že sa vezmú.

Neznášam sa za to, že žiarlim, ale deje sa mi to.

Vypnúť reklamu

Článok pokračuje pod video reklamou

Zapnúť zvuk Video reklama

Odpoveď: Najprv zhlboka dýchajte. Je v poriadku, že sa cítite takto a neznášať sa za to, čo cítite, určite neprinesie nič dobré.

Prečítajte si tiež: Vzťahová poradňa: Milujem snúbenicu môjho kamaráta. Mám mu to povedať? Čítajte 

Obaja máte pravdu. Naozaj o nič nejde (väčšina stretávok po rokoch prináša následné šialenstvo na sociálnych sieťach), ale to neznamená, že nemôžete cítiť bodnutie.

Neexistuje žiaden univerzálny manuál na to, kto by mal byť medzi priateľmi na sociálnych sieťach. No v zdravom manželstve treba vždy rešpektovať zraniteľnosť toho druhého a komunikovať čestne.

Zdá sa však, že vás vlastne neznepokojuje záležitosť sama o sebe, ale skôr to, že sa vo vás prebúdzajú základné pocity žiarlivosti. Mali spoločné niečo dôležité, niečo, čoho ste neboli súčasťou. A keď teraz vidíte ich novú interakciu, hoci sa odohráva pod videom s mačkami, znova sa cítite byť vylúčená. Takže začnite tam.

Pocity nie sú nikdy zlé, keď o nich môžete hovoriť s niekým, kto je ochotný pokúsiť sa pochopiť ich.

- - -

Otázka: Pred pol rokom som sa konečne zbavila ploštíc v byte. Bola to nočná mora - náš dom museli niekoľkokrát vystriekať a to malo vplyv na môj spánok, financie, náladu a dokonca aj moje vzťahy. Bolo to strašné.

Cítim sa zvláštne, keď to hovorím, ale mám pocit, že ma to zmenilo. Stále sa mi nepodarilo preniesť sa cez to. Neustále kontrolujem, či sa neobjavili znova, či som si ich nepriniesla zo služobnej cesty a dokonca ani nechcem zostávať v hoteloch.

Som presvedčená, že sa znova objavia a som stále v panike. Váham, keď mám ísť do bytu iných ľudí, pretože sa obávam, že ich odniekadiaľ prinesiem, alebo ich naopak niekomu nasadím do bytu.

Prečítajte si tiež: Vzťahová poradňa: Odkedy sme sa vzali, je manžel bez práce. Čo mám robiť? Čítajte 

Odpoveď: Je mi to veľmi ľúto. Napriek tomu, že väčšina ľudí trpí ticho, podobné skúsenosti sú prekvapujúco bežné. Nielen so „zvieratkami“, ale aj s traumami, ktoré po nich zostávajú.

Uvedomte si však, prosím, že v skutočnosti ste sa zásadne nezmenili. Máte len pochopiteľnú úzkostnú reakciu na ťažkú, stresujúcu udalosť, ktorá značne ovplyvnila váš každodenný život a pohodlie.

Riešenie však existuje. Môže sa vám zdať hlúpe (či dokonca trápne), ale zvážte možnosť vyhľadať terapeuta. Pomôcť vám môžu dobré praktiky z kognitívno-behaviorálnej terapie, ale aj systematická psychoterapia s prerámcovaním myšlienok a relaxačnými cvičeniami.

- - -

Andrea Bonior je klinická psychologička. Každý týždeň uverejňuje stĺpčeky v The Washington Post Express.